Hozeáš 4, 1 Počúvajte slovo Hospodina, Izraeliti! Hospodin vedie spor s obyvateľmi krajiny, lebo niet vernosti, milosrdenstva ani poznania Boha v krajine. 2 Preklínanie, podvody, vraždy, krádeže a cudzoložstvo prelomili svoje hrádze: všade je samá krv. 3 Preto smúti krajina, lebo ochabuje všetko, čo v nej prebýva: divá zver aj nebeské vtáctvo, dokonca aj morské ryby hynú. 4 Nech nikto nevedie s nikým spor a nech nikto nikoho neodsudzuje! To s tebou mám spor, kňaz! 5 Ty sa potkýnaš vo dne a aj prorok sa s tebou potkýna v noci. Ničíš svoj ľud — 6 môj ľud je zničený pre nevedomosť. Keďže ty si odmietol poznanie, odmietam ťa ako svojho kňaza. Zabudol si na zákon svojho Boha, ja tiež zabudnem na tvojich potomkov — 7 o čo viac sa množia, o to viac hrešia proti mne. Ich dôstojnosť zmením na potupu! 8 Kŕmia sa hriechom môjho ľudu a túžia po jeho vine. 9 Ako bude s ľudom, tak bude aj s kňazom. Potrestám ho za jeho cesty a odplatím mu jeho skutky. 10 Budú jesť, ale nenasýtia sa, budú smilniť, ale nerozmnožia sa, lebo opustili Hospodina 11 v prospech smilstva. Víno a mušt odoberajú rozum môjmu ľudu, 12 dopytuje sa svojho dreva a jeho palica mu dáva rady, lebo duch smilstva ich zvádza z cesty a oni sa smilnením odvracajú od svojho Boha. 13 Na temene vrchov prinášajú obety, na výšinách pália kadidlo — pod dubom, topoľom a cerom, lebo ich tieň je príjemný; preto vaše dcéry smilnia a vaše snúbenice páchajú cudzoložstvo. 14 Nepotrestám však za to ani vaše dcéry, ani vaše snúbenice, lebo muži chodia do ústrania so smilnými ženami a s kultovými neviestkami prinášajú obety. Ľud, ktorý to nechápe, bude zničený. 15 Ak smilníš ty, Izrael, nech sa nepreviňuje Júda. Nechoďte do Gilgálu, neputujte do Bét-Ávenu, neprisahajte: Na živého Hospodina prisahám! 16 Ako vzdorovitá jalovica vzdoruje Izrael, má ho azda Hospodin pásť na rozľahlej pastvine ako baránka? 17 Efrajim je spolčený s modlami, nechaj ho; 18 ich hostiny sa pominuli. Neustále smilnil, v hriešnej láske mal opakovanú záľubu; potupa prevýšila ich pýchu. 19 Vietor ho zabalí do svojich krídel a ponesie hanbu za svoje obety.

Ján 6, 35 Ježiš im odpovedal: Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať; a kto verí vo mňa, nikdy nebude smädný. 36 No povedal som vám, že hoci ste ma videli, neveríte. 37 Všetci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne, a toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem. 38 Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 39 A vôľou toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nikoho z tých, čo mi dal, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň. 40 Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.