
Ámos 1, 1 Slová Amosa, jedného z chovateľov oviec v Tekóe, o tom, čo videl o Izraeli za čias judského kráľa Uzziju a za čias izraelského kráľa Járobeáma, Jóašovho syna, dva roky pred zemetrasením. 2 Povedal: Hospodin hlasne kričí zo Siona, ozýva sa z Jeruzalema, takže vädnú nivy pastierov a usychá vrchol Karmela. 3 Takto hovorí Hospodin: Pre tri previnenia Damasku, ba pre štyri, neodvrátim to, pretože mlátili Gileáda železnými smykmi. 4 Zošlem oheň na dom Chazaela, aby pohltil pevnosti Ben-Hadada. 5 Rozbijem závoru Damasku, vyplienim obyvateľov Údolia Ávenu a toho, čo drží žezlo Bét-Edenu, a do kírskeho zajatia pôjde ľud Aramejčanov — hovorí Hospodin. 6 Takto hovorí Hospodin: pre tri previnenia Gazy, ba pre štyri, neodvrátim to, pretože odvliekli všetkých do zajatia, aby ich vydali napospas Edómu. 7 Zošlem oheň na hradby Gazy, aby pohltil jej pevnosti. 8 Vyhubím obyvateľov Ašdódu a toho, čo drží žezlo Aškalónu, obrátim svoju ruku proti Ekrónu a zhynie zvyšok Filištíncov — hovorí Pán, Hospodin. 9 Takto hovorí Hospodin: Pre tri previnenia Týru, ba pre štyri, neodvrátim to, lebo vydali všetkých napospas Edómu a na bratskú zmluvu nepamätali. 10 Zošlem oheň na hradby Týru, aby pohltil jeho pevnosti. 11 Takto hovorí Hospodin: Pre tri previnenia Edómu, ba pre štyri, neodvrátim to, pretože prenasledoval svojho brata mečom a udusil v sebe súcit, aby jeho hnev trval naveky, a svoju zlosť stále prechovával.12 Preto vrhnem oheň na Téman a pohltí pevnosti Bocry. 13 Takto hovorí Hospodin: Pre tri previnenia Amónčanov, ba pre štyri, neodvrátim to, lebo párali tehotné ženy Gileádu, aby rozšírili svoje hranice. 14 Preto roznietim oheň na hradbách Rabby a pohltí jej pevnosti za bojového pokriku v deň vojny, za búrky v deň víchrice. 15 Pôjde ich kráľ do zajatia spolu so svojimi kniežatami — hovorí Hospodin.
Ján 8, 1 Ježiš odišiel na Olivový vrch. 2 Včasráno znova vošiel do chrámu a všetok ľud prichádzal k nemu. Sadol si a vyučoval ich. 3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju do prostriedku 4 a povedali mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. 5 Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ukameňovať. Čo teda povieš ty? 6 Týmito slovami ho pokúšali, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však zohol a písal prstom po zemi. 7 Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! 8 A znova sa zohol a písal po zemi. 9 Keď to počuli, po jednom — počnúc najstaršími — odchádzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. 10 Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? 11 Odpovedala: Nikto, Pane! Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!



