Ámos 7, 1 Toto mi ukázal Pán, Hospodin: Tvoril kobylky, keď začala rásť mládza, a hľa, bola to mládza po kráľovskej kosbe. 2 Keď mali zožrať všetku zeleň krajiny, povedal som: Pane, Hospodin, odpusť! Ako obstojí Jákob, veď je primalý? 3 Hospodin sa zľutoval v tej veci. Nestane sa! , riekol Hospodin. 4 Toto mi ukázal Pán, Hospodin: Hľa, Pán, Hospodin vyhlásil súd ohňom a ten pohltil veľkú priepasť a pohltil i diel zeme. 5 Vtedy som povedal: Pane, Hospodin, prestaň, prosím! Ako obstojí Jákob, veď je primalý? 6 Hospodin sa zľutoval: Ani to sa nestane, riekol Pán, Hospodin. 7 Toto mi ukázal: Hľa, Pán stál pri múre postavenom podľa olovnice a v ruke mal olovnicu. 8 Potom mi povedal Hospodin: Čo vidíš, Amos? Odpovedal som: Olovnicu. Pán povedal: Hľa, kladiem olovnicu do stredu môjho izraelského ľudu. Už mu viac neodpustím. 9 Spustnú výšiny Izáka, izraelské svätyne budú zrúcané a proti Járobeámovmu domu postavím sa s mečom. 10 Vtedy bételský kňaz Amacja poslal izraelskému kráľovi Járobeámovi odkaz: Amos zosnoval proti tebe sprisahanie uprostred domu Izraela. Krajina nemôže zniesť všetky jeho reči. 11 Amos totiž hovorí: Járobeám zahynie mečom a Izrael určite pôjde zo svojej krajiny do zajatia. 12 Potom povedal Amacja Amosovi: Jasnovidec, choď, uteč do Judska, tam jedz chlieb a tam prorokuj! 13 V Bételi však už viac neprorokuj, lebo je to kráľova svätyňa a kráľovský chrám. 14 Nato odpovedal Amos Amacjovi: Ja nie som prorok ani prorocký učeník, ale pastier a pestovateľ fíg. 15 Hospodin ma však vzal od stáda a riekol mi: Choď, prorokuj proti môjmu izraelskému ľudu. 16 Teraz však počuj slovo Hospodina: Ty vravíš: Neprorokuj proti Izraelu a nevešti proti domu Izáka! 17 Preto takto hovorí Hospodin: Tvoja žena sa stane v meste neviestkou, tvoji synovia i tvoje dcéry padnú mečom a tvoje pole rozdelia meračskou šnúrou; ty sám zomrieš na nečistej pôde a Izrael zo svojej zeme pôjde do zajatia.

Ján 9, 1 Ako šiel, zbadal človeka slepého od narodenia. 2 Jeho učeníci sa ho opýtali: Rabbi, kto zhrešil, že sa narodil slepý? On, či jeho rodičia? 3 Ježiš odpovedal: Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky. 4 My musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; prichádza noc, keď nik nemôže pracovať. 5 Kým som na svete, som svetlo sveta. 6 Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, potrel mu ním oči 7 a povedal mu: Choď, umy sa v rybníku Siloe, čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a vrátil sa vidiaci. 8 Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, povedali: Nie je to ten, čo tu sedával a žobral? Jedni tvrdili: Je to on! 9 Iní hovorili: Nie je, len sa na neho podobá. On sám povedal: Ja som to! 10 Opýtali sa ho teda: Ako to, že sa ti otvorili oči? 11 On odpovedal: Človek menom Ježiš urobil blato, potrel mi oči a povedal: Choď k Siloe a umy sa! Šiel som teda, a keď som sa umyl, začal som vidieť. 12 Opýtali sa ho: Kde je ten človek? Odpovedal: Neviem.