Žalmy 5, 1 Zbormajstrovi na flaute. Dávidov žalm.
2 Hospodin, počuj moje slová, všimni si môj vzdych!
3 Vypočuj moje hlasné volanie, Kráľ môj a Boh môj, lebo sa k tebe modlím!
4 Hospodin, ty zrána počuješ môj hlas. Ráno ti pripravím obetu a počkám.
5 Ty predsa nie si božstvo, čo sa v bezbožnosti kochá, u teba nešľachetný nemá miesta.
6 Povýšenci pred tebou neobstoja; nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť.
7 Vyhubíš luhárov; krvilačný a klamár sa Hospodinovi protiví.
8 Ja však z tvojej veľkej milosti smiem vojsť do tvojho domu, s bázňou pred tebou sa budem klaňať v tvojom svätom chráme.
9 Hospodin, veď ma svojou spravodlivosťou, lebo striehnu na mňa. Urovnaj svoju cestu predo mnou!
10 Veď na ich ústa nieto spoľahnutia, ich vnútro — samá skaza, ich hrdlo — otvorený hrob, ich jazyk — samá úlisnosť.
11 Bože, odhaľ ich vinu! Nech padnú pre svoje zámery! Rozožeň ich pre mnohé vzbury, lebo ti odporovali.
12 Nech sa radujú všetci, čo sa k tebe utiekajú, a nech naveky plesajú! Ochraňuj ich a nech jasajú v tebe tí, čo milujú tvoje meno.
13 Ty, Hospodin, žehnáš spravodlivého. Chrániš ho priazňou ako štítom.

Matúš 9, 1 Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. 2 Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy. 3 Vtom si však niektorí zákonníci povedali: Tento človek sa rúha! 4 Ježiš poznal ich myšlienky a povedal: Prečo zle zmýšľate vo svojich srdciach? 5 Čo je ľahšie? Povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň a choď!? 6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 7 A on vstal a odišiel domov. 8 Keď to videli zástupy, zmocnila sa ich bázeň a oslavovali Boha, že dal takúto moc ľuďom.