Žalmy 27, 1 Dávidov. Hospodin je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Hospodin je útočisko môjho života. Pred kým sa mám triasť?
2 Keď sa ku mne priblížili zlosynovia, aby ma zhltli, vtedy sa moji utláčatelia a nepriatelia potkli a padli.
3 Aj keby sa proti mne postavil vojenský tábor, nezľakne sa moje srdce. Aj keby sa proti mne strhla vojna, stále budem dúfať.
4 Len jedno som žiadal od Hospodina, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, aby som mohol rozjímať o dobrote Hospodina a obdivovať jeho chrám.
5 Veď ma schová vo svojom úkryte v deň pohromy. Ukryje ma v skrýši svojho stanu, postaví ma vysoko na skalu.
6 Teraz však pozdvihne moju hlavu nad nepriateľov vôkol mňa. V jeho stane prinesiem obety s plesaním. Spievať a hrať budem Hospodinovi.
7 Počúvaj, Hospodin, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vypočuj ma!
8 Moje srdce ti pripomína tvoje slová: Hľadajte moju tvár! Hľadám tvoju tvár, Hospodin.
9 Neskrývaj svoju tvár predo mnou! Neodvracaj sa v hneve od svojho služobníka! Ty si mi pomáhal. Nezavrhni a neopusť ma, Bože mojej spásy!
10 Keby ma otec i matka opustili, Hospodin by sa ma ujal.
11 Hospodin, ukáž mi svoju cestu! Navzdory utláčateľom veď ma po priamom chodníku.
12 Nevydaj ma napospas utláčateľom, veď sa proti mne postavili falošní svedkovia; srší z nich krutosť.
13 Napriek tomu verím, že uzriem Hospodinovu dobrotu v krajine živých.
14 Očakávaj Hospodina! Buď silný! Nech je pevné tvoje srdce. Očakávaj Hospodina!

Matúš 13, 53 Keď Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. 54 Prišiel do svojej domoviny a tam učil v synagóge, takže ľudia sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy? 55 Nie je to syn tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? 56 A nežijú u nás aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to potom všetko má? 57 A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: Prorok býva zaznávaný iba v domovine a vo vlastnom dome. 58 Pre ich nevieru neurobil tam mnoho divov.