Žalmy 63, ¹ Dávidov žalm, keď bol na Judskej púšti.² Bože, ty si môj Boh! Hľadám ťa za úsvitu, moja duša prahne po tebe. Po tebe túži moje telo ako suchá a pustá zem bez vody. ³ Tak ťa chcem uzrieť vo svätyni, aby som videl tvoju moc a slávu. ⁴ Veď tvoja milosť je lepšia ako život, moje pery ťa budú velebiť. ⁵ Budem ťa žehnať po celý život, v tvojom mene budem dvíhať ruky. ⁶ Tukom a olejom sa sýti moja duša, moje pery jasajú, moje ústa ťa chvália. ⁷ Na svojom lôžku myslím na teba, pri výmene stráží o tebe rozjímam. ⁸ Veď si mi pomáhal, v tôni tvojich krídel môžem plesať. ⁹ K tebe sa duša privinula, tvoja pravica ma podopiera. ¹⁰ Tí, čo chystajú záhubu mojej duši, vojdú do hlbín zeme. ¹¹ Vydaní moci meča za pokrm budú šakalom. ¹² Kráľ sa však bude radovať v Bohu. Chváliť sa môže každý, kto naňho prisahá, luhárom budú ústa zapchaté.

Matúš 22, ⁴¹ Keď sa farizeji zišli, opýtal sa ich Ježiš: ⁴² „Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je?“ „Dávidov,“ odpovedali mu. ⁴³ Povedal im: „Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí:⁴⁴ Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy? ⁴⁵ Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom?“ ⁴⁶ A nikto mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nikto viac neodvážil vypytovať.