1.Samuelova 4, ¹ Samuelovo slovo sa týkalo celého Izraela. Izrael šiel do boja proti Filištíncom. Utáboril sa pri Eben-Ezeri, kým Filištínci táborili v Aféku. ² Filištínci sa zoradili do šíkov proti Izraelu a po tvrdom boji im Izrael podľahol. Na bojisku pobili okolo štyritisíc mužov. ³ Po návrate ľudu do tábora sa starší Izraela pýtali: „Prečo nás dnes Hospodin pred Filištíncami porazil? Vezmime si zo Šila archu Hospodinovej zmluvy. Nech príde medzi nás a vyslobodí nás z moci našich nepriateľov.“ ⁴ Ľud vyslal do Šila mužov, ktorí odtiaľ priniesli archu zmluvy Hospodina zástupov, tróniaceho nad cherubmi. Archu Božej zmluvy sprevádzali dvaja Eliho synovia, Chofni a Pinchás. ⁵ Keď archa Hospodinovej zmluvy vchádzala do tábora, prepukol celý Izrael do takého búrlivého kriku, až sa triasla zem. ⁶ Keď to Filištínci počuli, pýtali sa: „Čo je to za búrlivý krik v tábore Hebrejov?“ Dozvedeli sa, že do tábora prišla Hospodinova archa. ⁷ Filištínci sa preľakli, lebo sa povrávalo: „Božstvo prišlo do ich tábora.“ Volali: „Beda nám! To sa predtým ešte nestalo. ⁸ Beda nám! Kto nás vyslobodí z rúk tohto mocného božstva? Veď je to božstvo, ktoré na púšti trestalo Egypt rôznymi ranami. ⁹ Vzchopte sa, vzmužte sa, Filištínci, aby ste nemuseli otročiť Hebrejom, ako oni otročia vám. Odvážne bojujte!“ ¹⁰ Filištínci sa pustili do boja, Izrael utrpel porážku a každý utekal do svojho stanu. Bola to zdrvujúca porážka, v ktorej z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov. ¹¹ Korisťou sa stala aj Božia archa a v boji zahynuli aj obaja Eliho synovia, Chofni a Pinchás.¹² Akýsi Benjamínovec zbehol z bojiska a ešte v ten deň dorazil do Šila. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. ¹³ Keď ten muž prišiel, Eli práve sedel na stolci a sledoval cestu, lebo sa znepokojoval pre Božiu archu. Keď ten muž prišiel do mesta a oznámil, čo sa stalo, celé mesto zakvílilo. ¹⁴ Keď Eli počul kvílenie, spýtal sa: „Čo je to za hluk?“ Muž pribehol a podal Elimu správu. ¹⁵ Eli mal už deväťdesiatosem rokov. Oči mal zakalené a nevidel. ¹⁶ Muž povedal Elimu: „Prichádzam priamo z bojiska, dnes som z neho ušiel.“ Eli sa ho spýtal: „Čo sa stalo, syn môj?“ ¹⁷ Posol odvetil: „Izrael sa dal pred Filištíncami na útek a ľud utrpel ťažkú porážku. Obaja tvoji synovia, Chofni a Pinchás zahynuli a Božia archa padla za korisť.“ ¹⁸ Len čo spomenul Božiu archu, Eli sa zvalil zo stolca chrbtom do brány, zlomil si väzy a skonal, lebo to bol starý a ťažký muž. Súdil Izrael štyridsať rokov.¹⁹ Jeho nevesta, Pinchásova žena, bola tehotná a blízko pôrodu. Keď počula správu o ukoristení Božej archy a o smrti svojho svokra i muža, zohla sa a porodila, lebo ju zastihli kŕče. ²⁰ Keď už zomierala, utešovali ju ženy, čo stáli nad ňou: „Neboj sa, veď si porodila syna.“ Ona však neodpovedala, ani si to nevšímala. ²¹ Chlapcovi dala meno Ikabód. Povedala: „Sláva opustila Izrael.“ Vzali totiž Božiu archu a zomrel jej svokor i muž. ²² Povedala: „Sláva odišla z Izraela, lebo ukoristili Božiu archu.“

Rimanom 4, ¹³ Veď prísľub, že bude dedičom sveta, nedostal Abrahám a jeho potomstvo skrze Zákon, ale na základe spravodlivosti z viery. ¹⁴ Lebo ak sú dedičmi tí, čo majú Zákon, viera je vyprázdnená a prisľúbenie zmarené. ¹⁵ Zákon totiž spôsobuje hnev. Kde však nie je Zákon, tam nie je ani priestupok. ¹⁶ Preto hovoríme: Je to z viery, aby bolo jasné, že je to z milosti, aby prisľúbenie bolo platné pre celé potomstvo; nielen pre tých, čo sú zo Zákona, ale aj pre tých, ktorí žijú podľa Abrahámovej viery. On je otcom nás všetkých ¹⁷ — ako je napísané: Ustanovil som ťa za otca mnohých národov — pred Bohom, ktorému uveril, ktorý oživuje mŕtvych a povoláva k jestvovaniu to, čoho niet. ¹⁸ Proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov podľa slov: Také veľké bude tvoje potomstvo. ¹⁹ Mal skoro sto rokov a videl svoje odumreté telo i odumreté materské lono Sáry, no predsa neoslabol vo viere. ²⁰ Nezapochyboval v neviere o Božom prisľúbení, ale naopak, stal sa silným vo viere a tak vzdal slávu Bohu. ²¹ Bol pevne presvedčený, že ten, ktorý dal sľub, môže ho aj splniť. ²² Preto mu to bolo zarátané za spravodlivosť. ²³ Nie však iba pre neho bolo napísané, že mu bolo zarátané, ²⁴ ale aj pre nás. Zarátané má byť nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána. ²⁵ On bol vydaný za naše previnenia a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.