1.Samuelova 14, 16 Šaulove hliadky v benjamínskej Gibei spozorovali, že sa dav motá sem a tam. 17 Šaul povedal tým, čo boli s ním: „Dajte nastúpiť a zistite, kto z našich odišiel.“ Po nástupe sa zistilo, že chýba Jonatán i jeho zbrojnoš. 18 Tu prikázal Šaul Achijovi: „Prines Božiu archu.“ Toho času bola totiž s Izraelitmi. 19 Kým sa Šaul zhováral s kňazom, hluk v tábore Filištíncov stále mohutnel. Preto povedal Šaul kňazovi: „Nechaj to tak!“ 20 Šaul i všetok ľud, čo bol s ním, sa zoskupili a prišli na bojisko. Zbadali však, že sa Filištínci vo veľkom zmätku vzájomne zabíjajú. 21 Hebreji, ktorí predtým stáli na strane Filištíncov a pritiahli s nimi do tábora, prebehli k tým Izraelitom, čo boli so Šaulom a Jonatánom. 22 Keď sa všetci izraelskí muži, ktorí sa skrývali v Efrajimskom pohorí, dozvedeli, že sa Filištínci dali na útek, pridali sa potom aj oni do boja. 23 Hospodin v ten deň vyslobodil Izrael a boj sa presunul až k Bét-Avenu.24 Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Šaul ich zaprisahal týmito slovami: „Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol prv, než sa pomstím svojim nepriateľom.“ Nikto z ľudu jedlo neokúsil. 25 Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu. 26 Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu. 27 Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči. 28 Ktosi z ľudu sa ozval: „Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: ‚Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený.‘“ 29 Jonatán povedal: „Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu. 30 Keby sa len ľud mohol dnes poriadne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Takto porážka Filištíncov nebude veľká.“ 31 V ten deň porážali Filištíncov od Michmásu po Ajalón, takže ľud bol krajne vyčerpaný. 32 Vrhol sa na korisť a odnášal si ovce, dobytok a teľce, zarezával ich na zemi a jedol mäso aj s krvou. 33 Šaulovi oznámili: „Pozri, ľudia hrešia proti Hospodinovi, keď jedia mäso aj s krvou.“ On povedal: „Porušili ste vernosť. Ihneď privaľte ku mne veľký kameň.“ 34 Šaul pokračoval: „Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: ‚Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svoju ovcu. Tu ich budete zabíjať a jesť, aby ste nehrešili proti Hospodinovi tým, že by ste jedli mäso s krvou.‘“ V tú noc každý z ľudu priviedol svojho vola a tam ho zabil. 35 Šaul postavil Hospodinovi oltár. Bol to prvý oltár, čo mu postavil.36 Šaul povedal: „Vyrazme v noci za Filištíncami a plieňme medzi nimi až do svitania. Neušetrime z nich nikoho.“ Odpovedali: „Urob, čo uznáš za vhodné.“ Kňaz však navrhol: „Pristúpme sem, k Bohu.“ 37 Šaul si pýtal radu od Boha: „Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do rúk Izraela?“ Boh mu však v ten deň nedal odpoveď. 38 Vtedy Šaul prikázal: „Predstúpte sem všetci náčelníci ľudu a zistite, v čom spočíva náš dnešný hriech. 39 Akože žije Hospodin, záchranca Izraela, aj keby šlo o môjho syna Jonatána, musel by zomrieť.“ Nikto z ľudu sa však neozval. 40 Šaul celému Izraelu prikázal: „Postavte sa na jednu stranu, kým ja a môj syn Jonatán budeme na strane druhej.“ Ľud odpovedal Šaulovi: „Urob, čo uznáš za dobré.“ 41 Šaul volal k Hospodinovi: „Bože Izraela, daj mi jasnú odpoveď.“ Lós padol na Jonatána a Šaula a ľud sa z toho dostal. 42 Šaul prikázal: „Losujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom.“ Lós padol na Jonatána. 43 Tu vyzval Šaul Jonatána: „Priznaj sa, čo si urobil!“ Jonatán sa priznal. Povedal: „Koncom palice, čo som držal, som ochutnal trochu medu. Som pripravený zomrieť.“ 44 Šaul vyhlásil: „Nech ma Boh prísne potresce, ak by si preto, Jonatán, nezomrel.“ 45 Ľud sa spýtal Šaula: „Vari by mal zomrieť Jonatán, ktorý dosiahol toto skvelé víťazstvo v Izraeli? To teda nie! Akože žije Hospodin, nesmie sa mu skriviť ani vlas na hlave. Veď to, čo dnes vykonal, dosiahol s Božou pomocou.“ Ľud teda zachránil Jonatána, že nemusel zomrieť. 46 Šaul prestal prenasledovať Filištíncov a tí odišli domov.47 Keď sa Šaul ujal kráľovskej moci nad Izraelom, bojoval proti všetkým okolitým nepriateľom: proti Moábčanom, proti Ammónčanom, proti Edómčanom, proti kráľom Coby a proti Filištíncom. Kam sa len obrátil, víťazil. 48 Vytvoril vojenskú moc, porazil Amaléka a vyslobodil Izrael z područia tých, čo ho pustošili.49 Šaulovi synovia boli: Jonatán, Jišvi a Malki-Šua. Staršia z jeho dvoch dcér sa volala Merab a mladšia Michol. 50 Šaulova žena sa volala Achinoam, Achimaacova dcéra. Veliteľ vojska sa volal Abnér, syn Šaulovho strýka Néra. 51 Šaulov otec Kíš a Abnérov otec Nér boli synmi Abíela. 52 Kým žil Šaul, prebiehal krutý boj proti Filištíncom. Keď Šaul uvidel nejakého zdatného a bojaschopného muža, zaradil ho do svojho vojska.
Rimanom 9, 1 Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem a dosvedčuje mi to moje svedomie v Duchu Svätom, 2 že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. 3 Želal by som si totiž byť sám prekliaty a odlúčený od Krista pre mojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. 4 Sú to Izraeliti, im patrí synovstvo aj sláva, aj zmluvy, im bol daný Zákon aj bohoslužba, aj prisľúbenia. 5 Ich sú otcovia a z nich pochádza podľa tela Kristus, ktorý je nad všetkými, Boh požehnaný na veky. Amen.6 To však neznamená, že Božie slovo stratilo účinnosť. Veď nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izrael. 7 Ani deťmi nie sú všetci len preto, že sú potomstvom Abraháma, ale: Podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo. 8 To znamená, že Božími deťmi nie sú deti tela, ale za potomstvo sa pokladajú deti prisľúbenia. 9 Lebo toto je slovo prisľúbenia: O tomto čase prídem a Sára bude mať syna. 10 Tak to bolo nielen pri nej, ale aj pri Rebeke, ktorá počala od jedného muža, od nášho otca Izáka. 11 Veď keď sa deti ešte ani nenarodili a neurobili nič dobré ani zlé — aby zostalo v platnosti Božie vyvolenie, o ktorom bolo vopred rozhodnuté, 12 ktoré nezávisí od skutkov, ale od vôle toho, kto povoláva —, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu, 13 ako je napísané: Jákoba som miloval, ale Ezáva som nenávidel.
