1.Samuelova 15, 1 Samuel povedal Šaulovi: „Hospodin ma poslal, aby som ťa pomazal za kráľa nad jeho ľudom, nad Izraelom. Vypočuj si slová Hospodina. 2 Takto vraví Hospodin zástupov: ‚Beriem na zodpovednosť Amalékov za to, čo vykonali Izraelitom, keď sa im pri východe z Egypta postavili do cesty. 3 Choď teda, napadni Amalékov a vykonaj na nich i na všetkom, čo majú, hubiacu kliatbu. Bez milosti pobi mužov i ženy, deti i dojčatá, dobytok i ovce, ťavy i osly!‘“4 Šaul zvolal ľud a v Telaíme vykonal jeho prehliadku. Bolo tam dvestotisíc pešiakov a desaťtisíc mužov z Judska. 5 Šaul prenikol k hlavnému mestu Amalékov a v údolí umiestnil zálohu. 6 Kénitom povedal: „Odíďte spomedzi Amalékov a vzdiaľte sa, aby som vás spolu s nimi nezničil. Vy ste sa správali ohľaduplne ku všetkým Izraelitom pri ich východe z Egypta.“ Nato sa Kéniti odpútali od Amalékov. 7 Šaul zaútočil na Amaléka v úseku od Chavily po Šúr, ktorý je východne od Egypta. 8 Agaga, kráľa Amalékov, zajal živého a na všetok ľud zeme uvalil hubiacu kliatbu mečom. 9 Šaul a ľud ušetrili Agaga i najlepšie kusy stáda, dobytka, tučného statku a baranov. Čo malo nejakú cenu, ušetrili od kliatby. Nechceli to zničiť. Kliatbu vykonali len na tom, čo bolo bezcenné a bezvýznamné.10 Hospodin oslovil Samuela: 11 „Ľutujem, že som Šaula ustanovil za kráľa, lebo sa odo mňa odvrátil a moje príkazy nesplnil.“ Samuela to trápilo a celú noc volal k Hospodinovi. 12 Včasráno sa vybral Samuel na stretnutie so Šaulom. Samuel dostal správu: „Šaul odišiel na Karmel, aby si tam postavil pamätník a potom sa obrátil a zišiel do Gilgálu.“ 13 Keď Samuel prišiel, Šaul ho pozdravil: „Nech ťa požehná Hospodin! Jeho príkaz som splnil.“ 14 Samuel však namietol: „A čo to bľačanie oviec, ktoré ku mne dolieha? A čo to bučanie dobytka, ktoré počujem?“ 15 Šaul odpovedal: „Priviedli ich od Amalékov. Ľud totiž ušetril najlepšie kusy oviec a dobytka, aby to obetoval Hospodinovi, tvojmu Bohu. Na ostatnom sme však vykonali hubiacu kliatbu.“16 Samuel prerušil Šaula: „Prestaň! Chcem ti oznámiť, čo mi dnes v noci oznámil Hospodin.“ On na to: „Hovor.“ 17 Samuel pokračoval: „Hoci si o sebe zmýšľal skromne, stal si sa hlavou izraelských kmeňov a Hospodin ťa pomazal za kráľa nad Izraelom. 18 Hospodin ťa vyslal na cestu, aby si na hriešnych Amalékoch vykonal hubiacu kliatbu a bojoval proti nim, kým ich celkom nevyhubíš. 19 Prečo si neposlúchol Hospodina, ale si sa vrhol na korisť a urobil si, čo sa prieči Hospodinovi?“ 20 Šaul odpovedal Samuelovi: „Hospodina som predsa poslúchol. Dal som sa na výpravu, ktorou ma poveril, priviedol som kráľa Amalékov Agaga a na Amalékovi som vykonal hubiacu kliatbu. 21 No ľud si ponechal z koristi najlepšie kusy z oviec a dobytka podliehajúceho kliatbe, aby to v Gilgále obetoval Hospodinovi, tvojmu Bohu.“ 22 Samuel však povedal: „Vari si Hospodin obľúbil viac spaľované obety a obety s hostinou ako poslušnosť vlastnému slovu? Poslušnosť je lepšia než obeta, poddajnosť lepšia než tuk baranov.23 Vzdorovitosť je ako hriech veštenia a vzbura ako kúzlo a úcta k terafím. Pretože si zavrhol slovo Hospodina, i on ťa zavrhol, aby si už nebol kráľom.“24 Nato Šaul povedal Samuelovi: „Zhrešil som, lebo som prestúpil príkaz Hospodina i tvoje slová. Bál som sa ľudu, a preto som ho poslúchol. 25 Odpusť mi teda môj hriech a vráť sa so mnou, chcem sa klaňať Hospodinovi.“ 26 Samuel však odvetil Šaulovi: „Nevrátim sa s tebou. Zavrhol si Hospodinovo slovo a Hospodin zavrhol teba, aby si nebol kráľom nad Izraelom.“ 27 Keď sa Samuel chystal odísť, Šaul ho chytil za okraj plášťa a ten sa odtrhol. 28 Samuel mu povedal: „Takto dnes Hospodin odtrhol Izraelské kráľovstvo od teba a dáva ho tvojmu blížnemu, lepšiemu než si ty. 29 On, Sláva Izraela, predsa neklame a neľutuje. On nie je človek, aby ľutoval.“ 30 Šaul povedal: „Zhrešil som. Teraz mi však preukáž úctu pred staršími môjho ľudu a pred Izraelom. Vráť sa so mnou, aby som sa šiel klaňať Hospodinovi, tvojmu Bohu.“ 31 Samuel sa vrátil, sprevádzal Šaula a ten sa klaňal Hospodinovi.32 Samuel prikázal: „Priveďte mi kráľa Amalékov Agaga.“ Ten prišiel pokojne, pomyslel si totiž: „Určite mi nehrozí nebezpečenstvo trpkej smrti.“ 33 Samuel však povedal: „Ako tvoj meč pripravoval ženy o ich deti, tak sa medzi ženami aj tvoja matka stane bezdetnou.“ Nato Samuel rozsekal Agaga pred Hospodinom v Gilgále. 34 Potom Samuel odišiel do Rámy a Šaul sa odobral domov do Gibey. 35 Samuel až do dňa svojej smrti Šaula už neuvidel, no žialil za ním. Hospodin ľutoval, že ho urobil kráľom nad Izraelom.
Rimanom 9, 4 Čo teda povieme? Či nie je u Boha nespravodlivosť? Určite nie. 15 Lebo Mojžišovi hovorí: Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam. 16 A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi. 18 A tak sa teda zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.19 Povieš mi azda: „Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?“ 20 Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Vari povie výtvor tvorcovi: „Prečo si ma takto urobil?“ 21 Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na všedný? 22 A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu, 23 aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu — 24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov. 25 Tak hovorí aj u Ozeáša: Svojím ľudom budem volať tých, čo neboli mojím ľudom, a ako milovanú tú, čo nebola milovaná.26 A stane sa, že na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha. 27 A Izaiáš volá nad Izraelom: Aj keby synov Izraela bolo toľko, koľko je morského piesku, zachránený bude zvyšok. 28 Lebo Pán bude konať na zemi tak, že úplne a rýchlo uskutoční svoje slovo. 29 Tak predpovedal aj Izaiáš: Keby nám Pán zástupov nebol nechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma a podobali by sme sa Gomore.30 Čo teda povieme? Pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, no spravodlivosť z viery; 31 ale Izrael, ktorý sa usiloval o zákon spravodlivosti, nedospel k Zákonu. 32 Prečo? Pretože nevychádzal z viery, ale akoby zo skutkov. Potkli sa o kameň úrazu, 33 ako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, ale kto verí v neho, nebude zahanbený.
