2.Samuelova 14, ¹ Keď Cerujin syn Joáb vytušil, že sa kráľovi po Absolónovi cnie, ² dal si z Tekóy priviesť chytrú ženu a povedal jej: „Predstieraj, že máš smútok, obleč si smútočné šaty, nenatieraj sa olejom a správaj sa ako žena, ktorá dlhý čas smúti za mŕtvym. ³ Potom pôjdeš ku kráľovi na rozhovor.“ Joáb ju poučil, čo má hovoriť. ⁴ Žena z Tekóy prišla ku kráľovi, padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: „Kráľu, pomôž mi!“ ⁵ Kráľ sa jej spýtal: „Čo ti je?“ Odvetila: „Ach, som vdova, muž mi zomrel. ⁶ Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí sa medzi sebou v poli pohádali a keďže nebolo nikoho, čo by ich od seba bol odtrhol, jeden z nich udrel toho druhého a zabil ho. ⁷ Tu vystúpila celá rodina proti tvojej služobnici s vyhrážkou: ‚Vydaj bratovraha, nech ho zabijeme za život zavraždeného brata a zničíme i jeho dediča.‘ Chcú uhasiť iskru, ktorá mi zostala, aby po mojom mužovi nezostalo na zemi meno ani potomstvo.“ ⁸ Kráľ tej žene povedal: „Choď domov, ja tú vec vybavím.“ ⁹ Žena z Tekóy však odvetila kráľovi: „Pán môj a kráľ môj! Nech tá vina padne na mňa a na moju rodinu. Nech však kráľ a jeho trón zostanú bez viny.“ ¹⁰ Kráľ vyhlásil: „Ak by ti niekto niečo vyčítal, priveď ho ku mne a nebude ťa už obťažovať.“ ¹¹ Ona dodala: „Kráľ nech si, prosím, spomenie na Hospodina, svojho Boha, aby krvný pomstiteľ nepokračoval v skaze a nezničil môjho syna.“ Kráľ odpovedal: „Akože žije Hospodin, tvojmu synovi sa neskriví ani vlások na hlave.“¹² Žena pokračovala: „Dovoľ svojej služobnici, aby smela niečo povedať svojmu pánovi, kráľovi.“ Ten povedal: „Hovor!“ ¹³ Žena sa spýtala: „Prečo zamýšľaš podobne proti Božiemu ľudu? Keď sa kráľ takto vyjadril, sám si priznáva vinu, že neumožnil návrat zapudeného. ¹⁴ Sme smrteľní. Sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno zachytiť. Boh nechce život odňať, ale dôkladne zvažuje, či má vyhnanca zapudiť. ¹⁵ Prišla som teda, aby som to môjmu kráľovi a pánovi povedala, lebo ma ľud vyľakal. Tvoja služobnica si povedala: ‚Poviem to kráľovi. Možno splní žiadosť svojej služobnice. ¹⁶ Veď kráľ ma iste vypočuje a vyslobodí svoju služobnicu z moci muža, ktorý chce mňa i môjho syna vylúčiť z Božieho dedičstva.‘ ¹⁷ Tvoja služobnica si povedala: ‚Nech slovo môjho pána a kráľa prinesie uspokojenie. Veď môj pán a kráľ je ako Boží anjel: rozlišuje dobré od zlého. Hospodin, tvoj Boh, nech je s tebou.‘“ ¹⁸ Kráľ odvetil žene: „Niečo sa ťa spýtam. Odpovedz pravdivo!“ Žena povedala: „Nech len hovorí môj pán a kráľ.“ ¹⁹ Kráľ sa spýtal: „Nie je v pozadí toho všetkého Joáb?“ Žena odpovedala: „Ako ty žiješ, môj pán a kráľ, nemožno odbočiť od toho všetkého, čo si hovoril, napravo ani naľavo. Nuž, bol to tvoj služobník Joáb, ktorý mi dal príkaz a poučil tvoju služobnicu o všetkom, čo má hovoriť. ²⁰ Tvoj služobník Joáb to urobil preto, aby zmenil terajší stav. Môj pán je múdry ako Boží anjel; vie o všetkom, čo sa deje na zemi.“²¹ Kráľ povedal Joábovi: „Dobre, vybavím túto vec. Choď a priveď späť mladého Absolóna.“ ²² Joáb padol tvárou na zem, klaňal sa a ďakoval kráľovi. Povedal: „Dnes spoznáva tvoj služobník, že našiel u teba, môj pán a kráľ, priazeň, lebo kráľ vyhovel prosbe svojho služobníka.“ ²³ Nato Joáb prišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema. ²⁴ Kráľ však povedal: „Nech odíde do svojho domu, no nesmie sa mi ukázať na oči.“ Absolón sa uchýlil do svojho domu, ale kráľa neuvidel.²⁵ V celom Izraeli nebol nikto taký krásny a obdivovaný ako Absolón. Od hlavy po päty nemal chybu. ²⁶ Vždy koncom roka si dával ostrihať hlavu. Dával sa strihať, lebo ho vlasy obťažovali. Ostrihané vlasy z jeho hlavy vážili totiž dvesto šeklov kráľovskej váhy. ²⁷ Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra menom Tamar. Bola to krásna žena.²⁸ Dva roky býval Absolón v Jeruzaleme bez toho, aby kráľa uvidel. ²⁹ Absolón vyzýval Joába, aby šiel s posolstvom ku kráľovi, ale ten nechcel k nemu ísť. Odkázal aj po druhý raz, no ani tak nechcel ísť. ³⁰ Potom povedal svojim sluhom: „Pozrite sa, Joábovo pole susedí s mojím a je tam jačmeň. Choďte ho podpáliť!“ Absolónovi sluhovia to pole podpálili. ³¹ Nato Joáb zašiel do Absolónovho domu a spýtal sa ho: „Prečo mi tvoji sluhovia podpálili pole?“ ³² Absolón odvetil Joábovi: „Odkázal som ti predsa, aby si prišiel sem. Chcel som ťa poslať ku kráľovi so žiadosťou: ‚Prečo som vlastne prišiel z Gešúru? Lepšie by mi bolo, keby som tam bol ešte zostal.‘ Teraz však chcem vidieť kráľovu tvár. Ak som vinný, nech ma dá zabiť.“ ³³ Joáb predstúpil pred kráľa a oznámil mu to. Kráľ si predvolal Absolóna. Ten prišiel ku kráľovi, poklonil sa mu tvárou po zem a kráľ Absolóna pobozkal.

1.Korintským 11, ¹ Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista!² Chválim vás teda, že vo všetkom na mňa pamätáte a držíte sa tradície, ako som vám ju odovzdal. ³ Chcem však, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh. ⁴ Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. ⁵ Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu; je to jedno a to isté, ako keby si ju oholila. ⁶ Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať hoci aj ostrihať. Ak je však pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. ⁷ Muž si však nemá zahaliť hlavu, pretože je Božím obrazom a Božou slávou, kým žena je slávou muža. ⁸ Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. ⁹ Lebo ani muž nebol stvorený pre ženu, ale žena pre muža. ¹⁰ Preto má mať žena na hlave znamenie moci kvôli anjelom. ¹¹ Ibaže v Pánovi nieto ani ženy bez muža, ani muža bez ženy. ¹² Lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu, a všetko je z Boha. ¹³ Posúďte sami medzi sebou: Sluší sa, aby sa žena modlila k Bohu s nezahalenou hlavou? ¹⁴ Vari vás neučí sama príroda, že mužovi je na potupu, keď má dlhé vlasy, ¹⁵ no žene, keď má dlhé vlasy, je to na slávu? Lebo dlhé vlasy dostala ako závoj. ¹⁶ Ak by sa však niekto chcel o tom škriepiť, ani my, ani Božie cirkvi to nemáme vo zvyku.