5 Mojžišova 2, 26 Vtedy som vyslal poslov z púšte Kedemót k chešbónskemu kráľovi Sichónovi s mierovým návrhom: 27 ‚Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou. Pôjdem len po ceste, neodbočím ani napravo, ani naľavo. 28 Potravu mi predáš za peniaze, aby som mal čo jesť, a za peniaze mi dáš aj vodu, aby som mal čo piť. Chcem prejsť len peši. 29 Tak mi to dovolili Ezávovci, ktorí bývajú v Seíre, a Moábčania, ktorí bývajú v Áre, kým neprejdem cez Jordán do krajiny, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh.‘ 30 Chešbónsky kráľ Sichón nám však nechcel dovoliť prechod cez svoju krajinu, lebo Hospodin, tvoj Boh, mu otupil ducha a zatvrdil srdce, aby ti ho vydal do rúk, ako je to dnes.31 Hospodin mi povedal: ‚Pozri, začal som ti dávať do moci Sichóna i jeho krajinu. Začni ju obsadzovať!‘ 32 Sichón vyšiel so všetkým svojím ľudom proti nám do boja k Jahacu. 33 Hospodin, náš Boh, nám ho vydal a my sme porazili jeho, jeho synov a všetok jeho ľud. 34 Vtedy sme dobyli všetky jeho mestá. Vykonali sme ničiacu kliatbu na každom meste, na mužoch, ženách i deťoch. Nikto nám nemohol ujsť. 35 Len dobytok a ulúpené veci z obsadených miest sme si nechali ako korisť. 36 Od Aroéru na brehu potoka Arnón a od mesta, ktoré je v údolí, až po Gileád, nebolo mesta, ktoré by sme nemohli dobyť. Hospodin, náš Boh, nám ich všetky vydal. 37 Len ku krajine Ammónčanov si sa nepriblížil, k celému pobrežiu potoka Jabbók, ani k mestám na pohorí či kdekoľvek inde, kde sa nám Hospodin, náš Boh, priblížiť zakázal.
Lukáš 1, 57 Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. 58 Keď jej susedia a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou. 59 Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom — Zachariáš. 60 Ale matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61 Oni hovorili: „Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal.“ 62 Obrátili sa na jeho otca, aké mu chce dať meno. 63 On požiadal o tabuľku a napísal: „Jeho meno je Ján.“ Všetci sa tomu čudovali. 64 Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha. 65 Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach. 66 Všetci, čo to počuli, uchovali si to vo svojom srdci a vraveli: „Čím len bude toto dieťa?“ Pánova ruka totiž bola s ním.67 Jeho otec Zachariáš, naplnený Duchom Svätým, prorokoval takto:68 „Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida,70 ako oddávna hovoril ústami svojich svätých prorokov,71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú zmluvu,73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi;74 umožní nám, aby sme po vyslobodení z rúk nepriateľov slúžili mu bez strachu75 vo svätosti a v spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky naše dni.76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánom, aby si pripravil jeho cesty;77 a dal poznať jeho ľudu spásu v odpustení hriechov78 z hĺbky milosrdenstva nášho Boha, ktorým nás navštívi Vychádzajúci z výsosti,79 aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti, a upriamil naše kroky na cestu pokoja.“80 Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na osamelom mieste až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.
