Ezechiel 12, ¹ Potom mi zaznelo slovo Hospodina: ² „Človeče, bývaš uprostred domu vzdoru, ktorý má oči, aby videl, ale nevidí, má uši, aby počúval, ale nepočuje, lebo je domom vzdoru. ³ Ty však, človeče, zhotov si pútnický výstroj! Vysťahuj sa akoby do zajatia vo dne pred ich očami a odsťahuj sa zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda to pochopia, hoci sú domom vzdoru. ⁴ Svoj výstroj vynes ako výstroj do zajatia vo dne pred ich očami. Večer vyjdi pred ich očami ako tí, čo idú do vyhnanstva. ⁵ Pred ich očami prebúraj stenu a potom vyjdi cez ňu. ⁶ Pred ich očami vynášaj veci na pleci, za tmavej noci vyjdi a zakry si tvár, aby si nevidel krajinu, lebo som ťa dal za znamenie pre dom Izraela.“ ⁷ Vykonal som, ako mi bolo rozkázané: výstroj som vyniesol ako výstroj do zajatia vo dne a večer som vlastnoručne prebúral stenu. Za tmy som vynášal veci, na pleci som ich nosil pred ich očami.⁸ Potom mi za rána zaznelo slovo Hospodina: ⁹ „Človeče, či sa ťa nespýtal dom Izraela, dom vzdoru: ‚Čo robíš?‘ ¹⁰ Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Tento výrok sa vzťahuje na knieža v Jeruzaleme i na všetkých z domu Izraela, ktorí tam bývajú.‘ ¹¹ Povedz: ‚Ja som znamením pre vás. Ako som urobil ja, tak sa stane im: pôjdu do vyhnanstva ako zajatci. ¹² Knieža, ktoré je uprostred nich, bude niesť svoj výstroj na pleci za tmy a odíde. Prebúra stenu, aby mohlo vyjsť. Zakryje si tvár, aby svojím zrakom nevidelo krajinu. ¹³ Rozostriem naň svoju sieť, bude chytené do mojich osídel a dovediem ho do Babylonu, krajiny Chaldejcov. Neuvidí ju, zomrie tam. ¹⁴ Všetkých, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov i všetky jeho húfy rozptýlim do vetrov všetkých smerov a vytasím za nimi meč. ¹⁵ Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď ich rozptýlim medzi národy a roztrúsim po krajinách. ¹⁶ Ponechám si z nich malý počet mužov, ktorí uniknú meču, hladu a moru, aby mohli rozprávať o všetkých svojich ohavnostiach medzi národmi, do ktorých prídu. Vtedy spoznajú, že ja som Hospodin.‘“¹⁷ Potom mi zaznelo slovo Hospodina: ¹⁸ „Človeče, s chvením budeš jesť svoj chlieb a svoju vodu budeš piť s trasením a úzkosťou. ¹⁹ Ľudu krajiny povedz: Takto vraví Pán, Hospodin, o obyvateľoch Jeruzalema v Izraeli: ‚Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu budú piť s hrôzou; lebo ich krajina spustne pre množstvo násilia všetkých tých, čo v nej žijú. ²⁰ Mestá, ktoré boli obývané, budú ležať pusté a krajina bude púšťou. Potom spoznáte, že ja som Hospodin.“

Lukáš 13, ¹ V tom čase prišli za ním nejakí ľudia a rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s ich obetami. ² On im odpovedal: „Myslíte si, že spomínaní Galilejčania, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania? ³ Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. ⁴ Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? ⁵ Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.“