Ezechiel 16, ¹ Potom mi zaznelo slovo Hospodina: ² „Človeče, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti! ³ Povedz: Takto vraví Pán, Hospodin, Jeruzalemu: ‚Podľa svojho pôvodu a rodu pochádzaš z Kanaánu: tvoj otec bol Amorejčan a tvoja matka bola Chetitka. ⁴ Vo chvíli tvojho narodenia, v deň, keď si sa narodila, neodrezali tvoju pupočnú šnúru, na očistenie ťa neumyli vodou ani ťa neposolili soľou, ani ťa nezavinuli do plienok. ⁵ Oko sa nad tebou nezľutovalo, aby ti vykonalo čo len niečo z toho zo súcitu voči tebe, ale pohodili ťa na šíre pole, keď si sa narodila. ⁶ Keď som prešiel okolo teba a videl som ťa trepotať sa vo vlastnej krvi, povedal som ti, keď si ležala vo svojej krvi: »Ostaň nažive! ⁷ Vzrastaj ako poľný kvet!« Ty si aj vyrástla, dospela a dozrela si do veku zrelosti. Prsia sa ti vyvinuli a vlasy ti narástli. Bola si však holá a nahá. ⁸ Keď som prešiel okolo teba a videl som, že nadišiel tvoj čas, čas lásky, zastrel som ťa okrajom svojho plášťa, zakryl som tvoju nahotu, prisahal som ti lásku a uzavrel som s tebou zmluvu,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚a tak si sa stala mojou. ⁹ Poumýval som ťa vodou, opláchol som z teba krv a pomazal som ťa olejom. ¹⁰ Zaodel som ťa pestrofarebným rúchom, obul som ti obuv z tachašovej kože, zavinul som ťa do jemného ľanu a zahalil hodvábom. ¹¹ Ozdobil som ťa šperkami; dal som ti na ruku náramky i náhrdelník na krk. ¹² Potom som ti dal krúžok do nosa i náušnice na tvoje uši i nádhernú korunu na tvoju hlavu. ¹³ Keď si sa vyzdobila zlatom a striebrom a tvojím odevom bol jemný ľan, hodváb a pestrofarebné rúcho, keď si jedávala jemnú múku, med a olej, preveľmi si opeknela a bola si súca na kráľovskú hodnosť. ¹⁴ Šíril sa o tebe chýr medzi národmi pre tvoju krásu, lebo bola dokonalá pre nádheru, ktorou som ťa ja vystrojil,‘ znie výrok Pána, Hospodina.¹⁵ ‚Avšak spoľahla si sa na svoju krásu, smilnila si pre svoj chýr a zahrňovala si smilstvom každého. Oddala si sa každému, kto šiel okolo. ¹⁶ Potom si vzala zo svojich šiat, zhotovila si si pestré obetné výšiny a na nich si smilnila. Také niečo sa ešte nevyskytlo ani sa nevyskytne. ¹⁷ Pobrala si svoje ozdobné predmety z môjho zlata a striebra, ktoré som ti daroval, zhotovila si si mužské podoby a smilnila si s nimi. ¹⁸ Vzala si pestrofarebné látky, zakryla si ich nimi; môj olej a moje kadidlo si položila pred ne; ¹⁹ i môj chlieb, ktorý som ti dal, jemnú múku i olej i med, ktorými som ťa kŕmil, a kládla si to pred ne ako príjemnú vôňu,‘ znie výrok Pána, Hospodina. ²⁰ ‚Potom si pobrala svojich synov i svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a obetovala si ich modlám za pokrm. Či bolo málo tvojho smilstva, ²¹ že si zabíjala mojich synov a dala si ich im, aby ich previedli cez oheň? ²² Pri všetkých svojich ohavnostiach a pri svojom smilstve si si nespomenula na dni svojej mladosti, keď si bola nahá a holá, keď si sa trepotala vo vlastnej krvi.²³ Po všetkej tvojej zlobe beda, beda ti!‘ znie výrok Pána, Hospodina. ²⁴ ‚Zhotovila si si vyvýšeninu na oltárnom podstavci a zriadila si si výšinu na každom priestranstve; ²⁵ pri každom rázcestí si si postavila výšinu, zohavila si svoju krásu a ponúkala si sa každému, čo prechádzal okolo; rozmnožovala si svoje smilstvo. ²⁶ Potom si smilnila s Egypťanmi, so svojimi susedmi statného tela a rozmnožovala si svoje smilstvo, aby si ma popudzovala. ²⁷ Preto som proti tebe vystrel ruku, obmedzil som tvoje právo a vydal som ťa žiadostivosti dcér Filištíncov, ktoré ťa nenávidia a ktoré sa hanbili za tvoje hanebné správanie. ²⁸ Potom si smilnila s Asýrčanmi, pretože si bola nenásytná. Smilnila si s nimi, ale ani tak si sa neuspokojila. ²⁹ Potom si ešte viac smilnila: až po krajinu kupcov, po Chaldejsko, ale ani týmto si sa neuspokojila. ³⁰ Aké len roztúžené bolo tvoje srdce,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚keď si všetko páchala ako skutky rozpustilej neviestky, ³¹ keď si zhotovila vyvýšeninu na oltárnom podstavci pri každom rázcestí a výšinu si si zriaďovala na každom priestranstve. Nebola si ako obyčajná neviestka; pohrdla si odmenou za smilstvo. ³² Cudzoložná žena miesto svojho muža berie cudzích. ³³ Všetkým neviestkam dávajú odmenu, ale ty si dávala dary svojim milencom a obdarovala si ich, aby vchádzali za tvojím smilstvom k tebe zo všetkých strán. ³⁴ Pri tebe, pri tvojom smilstve, to bolo opačne ako pri iných ženách: nechodili za tebou smilniť — ty si dávala odmenu, tebe však nedávali odmenu. Pri tebe to bolo opačne.‘

Lukáš 13, ³⁴ Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! ³⁵ Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Neuvidíte ma, kým nepríde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“