Ezechiel 17, ¹¹ Potom mi zaznelo slovo Hospodina: ¹² „Povedz domu vzdoru: ‚Či neviete, čo to znamená?‘ Povedz: ‚Prišiel babylonský kráľ do Jeruzalema, vzal jeho kráľa i kniežatá a zaviedol ich k sebe do Bábelu. ¹³ Vzal jedného z kráľovského rodu, uzavrel s ním zmluvu a zaviazal ho prísahou, ale vznešených z krajiny odviedol, ¹⁴ aby kráľovstvo bolo ponížené a nemohlo povstať, aby zachovávalo zmluvu s ním, a tak obstálo. ¹⁵ Ale vzpriečil sa mu a poslal svojich poslov do Egypta, aby mu dali kone a mnoho ľudu. Vydarí sa? Či unikne ten, čo tak robí? Môže sa zachrániť ten, čo ruší zmluvu? ¹⁶ Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚zomrie v sídle kráľa, ktorý ho dosadil za kráľa, ktorého prísahu znevážil a ktorého zmluvu zrušil, u neho zomrie v Bábeli. ¹⁷ Ani faraón mu nebude pomáhať s veľkým vojskom a ohromným množstvom ľudu vo vojne, keď navŕšia násyp a vybudujú val, aby vyhasili mnoho životov. ¹⁸ Znevážil prísahu, zrušil zmluvu a hoci na to dal ruku, predsa tieto veci vykonal. Neunikne!‘ ¹⁹ Preto takto vraví Pán, Hospodin: ‚Ako žijem: za mne danú prísahu, ktorú znevážil, a za moju zmluvu, ktorú porušil, privodím trest na jeho hlavu. ²⁰ Rozostriem na neho svoju sieť a chytí sa do môjho osídla, dovediem ho do Bábelu; tam sa budem s ním súdiť pre nevernosť, ktorej sa dopustil voči mne. ²¹ A všetci jeho vybraní vo všetkých jeho húfoch padnú mečom a tí, čo zostanú, budú rozptýlení do všetkých vetrov; tak spoznáte, že ja, Hospodin, som hovoril.‘ ²² Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Potom vezmem z vysokého cédrového vrchovca a zasadím ho; z vrchovca jeho výhonkov odlomím mládnik a zasadím ho na vysoký a vyčnievajúci vrch. ²³ Na vysokom vrchu Izraela ho zasadím, vyženie vetvy, prinesie ovocie a stane sa nádherným cédrom. Budú bývať pod ním všetky vtáky s rozličným perím, v tôni jeho vetiev budú prebývať. ²⁴ Potom všetky poľné stromy spoznajú, že ja som Hospodin a ja som ponížil vysoký strom a vyvýšil som nízky strom, že ja som vysušil ešte zelený strom a priviedol som k rozkvetu suchý strom. Ja, Hospodin, som povedal a splním to!‘“

Lukáš 14, ¹⁵ Počul to jeden zo spolustolovníkov a povedal mu: „Blahoslavený, kto bude stolovať v Božom kráľovstve.“ ¹⁶ On mu však povedal: „Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. ¹⁷ Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.‘ ¹⁸ No naraz sa všetci začali vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ ¹⁹ Druhý povedal: ‚Kúpil som päť párov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ ²⁰ Ďalší zas povedal: ‚Oženil som sa, preto nemôžem prísť.‘ ²¹ Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ ²² Sluha povedal: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto.‘ ²³ Nato pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a poľné cestičky a koho stretneš, prinúť ho vojsť, aby sa mi naplnil dom. ²⁴ Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘“