Ezechiel 31, ¹ V jedenástom roku, v treťom mesiaci, prvého dňa toho mesiaca mi zaznelo slovo Hospodina: ² „Človeče, povedz faraónovi, egyptskému kráľovi, a jeho davu: ‚Komu sa podobáš vo svojej veľkosti?³ Hľa, Asýria bola ako libanonský céder s krásnymi vetvami poskytujúcimi lesnú tôňu, ktorý vysoko vyčnieva. Medzi oblakmi bol jeho vrchovec.⁴ Vody mu dávali veľkosť a prahlbina mu dávala výšku. Svoje prúdy vysielala ku všetkým stromom na poli.⁵ Preto vzrastom bol vyšší ako ostatné stromy na poli. Jeho vetvy sa rozmnožili a jeho konáre sa predlžovali množstvom vody v jeho výhonkoch.⁶ Na jeho vetvách hniezdili všetky nebeské vtáky. Pod jeho konármi sa rodili všetky poľné zvieratá. V jeho tôni bývali všetky početné národy.⁷ Bol krásny vo svojej veľkosti, dĺžkou svojich ratolestí, lebo jeho koreň siahal k hojnej vode.⁸ Cédre v Božej záhrade sa mu nevyrovnali, nijaké cyprusy neboli mu podobné vetvami, ani platan nemal ratolesti ako on. Nijaký strom v Božej záhrade sa mu nepodobal krásou.⁹ Skrášlil som ho množstvom jeho ratolestí, takže mu závideli všetky stromy Edenu, ktoré boli v Božej záhrade.‘¹⁰ Preto takto vraví Pán, Hospodin: ‚Pretože bol taký vysoký svojím vzrastom, svojím vrcholom siahal medzi oblaky a jeho srdce spyšnelo pre vlastnú veľkosť, ¹¹ vydal som ho do rúk najmocnejšiemu medzi národmi, aby s ním naložil podľa jeho bezbožnosti. Zavrhol som ho. ¹² Potom ho vyťali cudzinci, najukrutnejší z národov, a odhodili ho. Jeho ratolesti popadali na vrchy a do všetkých údolí. Jeho vetvy boli polámané vo všetkých riečiskách zeme. Všetky národy zeme vystúpili z jeho tieňa a zavrhli ho.¹³ Na jeho vyvrátenom kmeni bývali všetky nebeské vtáky a na jeho vetvách bola všetka poľná zver.¹⁴ To preto, aby nijaké stromy pri vode nerástli privysoko a nesiahali svojimi vrcholkami k oblakom a aby sa nijaký vodou napájaný strom nevyvyšoval nad iné, lebo všetci sú vydaní na smrť do najnižších hlbín zeme, medzi ľudí, čo zostupujú do hrobu.‘¹⁵ Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Toho dňa, keď zostupoval do podsvetia, zahalil som prahlbinu do smútku pre neho, zadržal som jej prúdy, mnohé vody prestali tiecť, pre neho som zahalil Libanon do čierneho a všetky poľné stromy preň uvädli. ¹⁶ Rachotom jeho pádu som otriasol národy, keď som ho zrútil do podsvetia k tým, čo zostupujú do hrobu. V najnižších hlbinách zeme sa potešili všetky stromy Edenu, najlepší výber Libanonu, všetko, čo je napájané vodou. ¹⁷ Aj tie zostúpili s ním dolu do podsvetia k tým, čo boli zabití mečom, a ich potomkovia, čo bývali v jeho tieni, boli rozptýlení medzi národy. ¹⁸ Komu sa podobáš vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Edenu? Predsa len budeš zavrhnutý so stromami Edenu do najnižších hlbín zeme. Budeš ležať medzi neobrezanými, s tými, čo boli pobití mečom. To je faraón a všetok jeho dav,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“

Lukáš 20, ¹ Jedného dňa, keď Ježiš učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, pristúpili k nemu veľkňazi a zákonníci so staršími ² a povedali mu: „Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto ti dal túto moc?“ ³ On im odpovedal: „Aj ja sa vás niečo opýtam. Povedzte mi: ⁴ Jánov krst bol z neba a či od ľudí?“ ⁵ Oni uvažovali a medzi sebou si hovorili: „Ak povieme, že z neba, povie: ‚Prečo ste mu neuverili?‘ ⁶ Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je presvedčený, že Ján je prorok.“ ⁷ Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ. ⁸ A Ježiš im povedal: „Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.“