Joel 4, ¹ Veď, hľa, v tých dňoch a v tom čase, keď zmením údel Júdu a Jeruzalema,² zhromaždím všetky národy, zavediem ich do Údolia Jošafát a tam sa budem s nimi súdiť pre môj ľud a pre moje dedičstvo, pre Izrael, pretože ho rozptýlili medzi pohanov, moju krajinu rozkúskovali³ a o môj ľud losovali. Chlapca dávali za neviestku a dievča predávali za víno, aby mohli piť.⁴ Čo ste pre mňa vy, Týrus a Sidon i všetky oblasti Filištínska? Chcete sa mi odplatiť za nejaký skutok? Ak sa chcete odplatiť mne, veľmi rýchlo vrátim odplatu na vaše hlavy. ⁵ Veď ste pobrali moje striebro a zlato a moje najkrajšie klenoty ste zaniesli do svojich chrámov. ⁶ Júdovcov a Jeruzalemčanov ste predávali Grékom, aby ste ich odstránili z ich územia. ⁷ Hľa, ja ich povzbudím k návratu z miesta, na ktoré ste ich predali, a vašu odplatu vrátim na vaše hlavy. ⁸ Vašich synov a vaše dcéry dám do rúk Júdovcov a oni ich predajú Šebanom, ďalekému národu, lebo Hospodin prehovoril.“⁹ „Rozhláste to medzi národmi, vyhláste svätú vojnu! Prebuďte hrdinov! Nech prídu a vystúpia všetci bojovníci!¹⁰ Prekujte svoje pluhové radlice na meče a svoje vinárske nože na oštepy! Slabý nech povie: ‚Som hrdina!‘¹¹ Ponáhľajte sa a poďte, všetky okolité národy, a zhromaždite sa tam! Zošli ta, Hospodin, svojich hrdinov!“¹² „Nech sa prebudia a nech vystúpia národy do Údolia Jošafát, lebo tam si zasadnem, aby som súdil všetky okolité národy.¹³ Chopte sa kosáka, lebo dozrela žatva; poďte, šliapte, lebo lis je plný, pretekajú kade, lebo ich zlomyseľnosť je veľká.“¹⁴ Davy a davy sú v Údolí rozhodnutia, lebo blízko je deň Hospodina v Údolí rozhodnutia.¹⁵ Slnko a mesiac sa zatmejú a hviezdy stratia svoj jas.¹⁶ Hospodin skríkne zo Siona a z Jeruzalema vydá svoj hlas, takže sa zachvejú nebesá i zem. Hospodin je však útočiskom pre svoj ľud a pevnosťou pre Izraelitov.¹⁷ „Vtedy spoznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, a že prebývam na Sione, na svojom svätom vrchu. Jeruzalem bude svätý a cudzinci nebudú viac cezeň prechádzať.¹⁸ V ten deň budú vrchy vlhnúť muštom, pahorky budú pretekať mliekom a vo všetkých vodných korytách Judska bude tiecť voda. Prameň bude vytekať z Hospodinovho domu a bude napájať Údolie akácií.¹⁹ Egypt sa stane pustatinou a Edóm pustou stepou za násilie nad Júdovcami, ktorých nevinnú krv vylievali v ich krajine.²⁰ Judsko však ostane naveky a Jeruzalem z pokolenia na pokolenie.²¹ Pomstím ich nepomstenú krv, lebo Hospodin býva na Sione.“

^{2 Korintským 1,  23} Volám však Boha za svedka svojej duše, že len kvôli tomu, aby som vás ušetril, som už viac neprišiel do Korintu. ²⁴ Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale chceme spolupracovať na vašej radosti — veď vo viere stojíte pevne.¹ Tak som sa totiž sám v sebe rozhodol, že k vám neprídem znova so zármutkom. ² Veď ak ja zarmútim vás, kto potom poteší mňa, ak nie ten, koho som zarmútil? ³ A toto som vám napísal, aby ma, keď prídem, nezarmútili tí, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa na vás všetkých, že moja radosť bude radosťou vás všetkých. ⁴ Písal som vám totiž v hlbokom súžení a úzkosti srdca i s mnohými slzami nie preto, aby ste boli zarmútení, ale aby ste spoznali nesmiernu lásku, ktorú k vám prechovávam.