Malachiáš 2, ¹⁰ Či nemáme všetci jedného otca? Či nás nestvoril jeden Boh? Prečo sme si navzájom vierolomní a znesväcujeme zmluvu svojich otcov?¹¹ Vierolomne koná Júda, ohavnosť sa pácha v Izraeli i v Jeruzaleme. Júda znesvätil svätyňu, ktorú Hospodin miluje; oženil sa s dcérou cudzieho božstva.¹² Kiež tomu, kto sa toho dopúšťa, Hospodin vyhubí z Jákobových stanov svedka i obhajcu, ako aj toho, kto prináša obetný dar Hospodinovi zástupov.¹³ Dopúšťate sa aj ďalšej veci: Hospodinov oltár zmáčate slzami, plačete a vzdycháte, lebo už nehľadí na obetu, aby niečo so záľubou prijal z vašich rúk.¹⁴ Pýtate sa: „Prečo?“ Preto, že Hospodin je svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, ktorej si sa spreneveril, hoci ona ti je družkou a ženou podľa zmluvy.¹⁵ Či on nevytvoril jednotu a nedal zo svojho Ducha? O čo má teda v tejto jednote ísť? O Božie potomstvo. Preto dajte pozor na seba, nespreneverujte sa žene svojej mladosti.¹⁶ „Každý nech nenávidí rozvod,“ vraví Hospodin, Boh Izraela, „nech na svojom rúchu prikryje násilie,“ vraví Hospodin zástupov. Dajte teda pozor na seba, nespreneverujte sa.

2 Korintským 3, ⁴ Máme teda takúto dôveru v Boha skrze Krista. ⁵ Nie že by sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akoby z nás, ale naša schopnosť je z Boha, ⁶ ktorý nás urobil schopnými byť služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.⁷ Ak teda služba smrti vyrytá písmenami do kameňa bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jej jas, aj keď pominuteľný, ⁸ ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? ⁹ Ak bola teda služba odsúdenia slávnou, omnoho viac oplýva slávou služba spravodlivosti. ¹⁰ Lebo to, čo bolo raz slávne, stratilo svoju slávu pre vznešenejšiu slávu. ¹¹ Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, omnoho slávnejšie je to, čo zostáva.¹² Keď teda máme takúto nádej, vystupujeme s plnou otvorenosťou, ¹³ nie ako Mojžiš, ktorý si kládol na tvár závoj, aby synovia Izraela nezbadali koniec tej pominuteľnej žiary. ¹⁴ Ich myseľ sa však na tom zatvrdila. Až do dnešného dňa totiž ostáva ten istý závoj pri čítaní Starej zmluvy, a nie je odhalený, pretože iba v Kristovi sa odstraňuje. ¹⁵ A tak až dodnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží na ich srdci závoj. ¹⁶ No keď sa hocikto obráti k Pánovi, závoj je odňatý. ¹⁷ Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. ¹⁸ Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch.