Kazateľ 1, ¹ Slová Kazateľa, Dávidovho syna, kráľa v Jeruzaleme. ² „Márnosť márností,“ povedal Kazateľ, „márnosť márností, všetko je márnosť.“³ Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom?⁴ Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza, zem však stále zostáva.⁵ Slnko vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde.⁶ Vietor veje na juh, obracia sa na sever, stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia.⁷ Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní. Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova.⁸ Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť. Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním.⁹ Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom.¹⁰ Ak by aj niekto o niečom povedal: „Pozri, toto je nové!“ — už dávno to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.¹¹ Predošlé veci nezostanú v pamäti, ani na to, čo príde, nebudú spomínať tí, čo budú žiť neskôr.

1 Petrov 1, ¹⁰ Túto spásu úporne hľadali a neúnavne skúmali proroci, ktorí prorokovali o milosti pripravenej pre vás. ¹¹ Skúmali, na ktorý čas a na aké okolnosti poukazuje Kristov Duch, ktorý v nich prebýval, keď vopred svedčil o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá príde po nich. ¹² Im bolo zjavené, že tým neslúžili sebe, ale vám, ktorým teraz toto všetko ohlasujú tí, čo vám zvestovali evanjelium v moci Ducha Svätého, zoslaného z neba. Na to všetko túžia hľadieť aj anjeli.