Kazateľ 3, ⁹ Aký trvalý zisk zostane pracujúcemu z toho, s čím sa namáha? ¹⁰ Všimol som si zamestnanie, ktoré dal Boh ľudským synom, aby sa ním zapodievali.¹¹ Všetko krásne urobil vo svojom čase, aj večnosť im dal do mysle, ale dielo, ktoré Boh koná, človek od začiatku až do konca nevystihne.¹² Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro.¹³ Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar. ¹⁴ Spoznal som, že všetko, čo Boh koná, trvá naveky. Nemožno k tomu nič pridať ani z toho nemožno ubrať, Boh tak urobil, aby sa ho ľudia báli.¹⁵ Čo je, je už dávno. Čo má byť, bolo už dávno. Boh však vyhľadá i to, čo už zaniklo. ¹⁶ Ďalej som videl pod slnkom: kde má byť právo, tam je svojvôľa; kde má byť spravodlivosť, tam je bezprávie.¹⁷ Pomyslel som si: „Spravodlivého aj svojvoľného bude súdiť Boh. Určil čas na každú príležitosť a na každý skutok.“¹⁸ Pomyslel som si: „Je to kvôli ľudským synom, aby ich Boh skúšal, a tak videli, že je to s nimi ako so zvieratami. ¹⁹ Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť.²⁰ Všetko ide na jedno miesto, všetko vzišlo z prachu a všetko sa do prachu vracia.²¹ Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor a duch zvierat zostupuje nadol do zeme?“²² Videl som, že nie je nič lepšie, ako keď sa človek raduje z toho, čo koná, lebo to je jeho podiel, veď kto mu umožní, aby videl, čo bude po ňom?

1 Petrov 2, ¹⁸ Sluhovia, vo všetkej bázni sa podriaďujte svojim pánom, nielen dobrým a miernym, ale aj hrubým. ¹⁹ Veď je to milosť, ak niekto, pretože sa riadi vo svedomí podľa Boha, znáša protivenstvá a nevinne trpí. ²⁰ Veď aká je to sláva, keď budete trpezlivo znášať rany za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte a vydržíte v utrpení, to je milosť pred Bohom. ²¹ Veď na to ste boli povolaní; pretože aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach.²² On hriech nespáchal, ani lesť nebola v jeho ústach. ²³ Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, ale všetko odovzdal tomu, čo spravodlivo súdi. ²⁴ On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili pre spravodlivosť. Jeho ranami ste boli uzdravení. ²⁵ Boli ste totiž ako blúdiace ovce, no teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší.