
1.Mojžišova 31, 1 Jákob počul, ako sa Labánovi synovia medzi sebou zhovárali: „Jákob pobral všetko, čo patrilo nášmu otcovi. Celé bohatstvo získal z majetku nášho otca.“ 2 Jákob na Labánovej tvári postrehol, že už nie je voči nemu taký ako predtým. 3 Vtedy Hospodin povedal Jákobovi: „Vráť sa do krajiny svojich otcov, k svojmu príbuzenstvu! Ja budem s tebou.“ 4 Potom dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole, kde pásol stáda, 5 a povedal im: „Na tvári vášho otca pozorujem, že nie je voči mne taký ako predtým. Boh môjho otca bol však so mnou. 6 Samy viete, že som sa zo všetkých síl usiloval slúžiť vášmu otcovi. 7 Váš otec ma však oklamal a desaťkrát mi zamenil odmenu. Lenže Boh nedovolil, aby ma poškodil. 8 Keď povedal: ‚Škvrnité budú tvojou odmenou,‘ vtedy všetky ovce rodili strakaté jahňatá; keď však povedal: ‚Pruhované dostaneš za odmenu,‘ všetky ovce rodili pruhované. 9 Tak Boh odňal stádo vášmu otcovi a dal ho mne. 10 Keď v stáde nastal čas ruje, pozdvihol som oči a vo sne som videl, že samce, čo skákali na samice, boli pruhované, škvrnité a strakaté. 11 Boží anjel ma vo sne oslovil: ‚Jákob!‘ Ja som odpovedal: ‚Tu som!‘ 12 On pokračoval: ‚Rozhliadni sa a všimni si, že všetky samce, čo skáču na samice, sú pruhované, škvrnité a strakaté. Videl som totiž všetko, čo s tebou Labán robil. 13 Ja som Boh z Bételu, kde si pomazal posvätný stĺp a zaviazal si sa sľubom. Teraz vstaň, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny svojho príbuzenstva!‘“ 14 Ráchel a Lea mu vraveli: „Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca?! 15 Či nenaložil s nami ako s cudzinkami? Veď nás predal a čo za nás utŕžil, premárnil. 16 Všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim synom. Urob teda všetko tak, ako ti Boh prikázal!“ 17 Vtedy Jákob vstal, posadil svojich synov i ženy na ťavy 18 a odviedol so sebou všetky svoje stáda a všetok majetok, čo nadobudol v Paddán-Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu. 19 Keď Labán odišiel strihať ovce, Ráchel ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov. 20 Jákob oklamal Aramejčana Labána, lebo mu neoznámil, že chce utiecť. 21 Potom utiekol so všetkým, čo mu patrilo. Keď prebrodil rieku Eufrat, zamieril k pohoriu Gileád.
Marek 8, 11 Vyšli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba a tak ho skúšali. 12 Zhlboka si vzdychol a spýtal sa: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Amen, hovorím vám, toto pokolenie nijaké znamenie nedostane!“ 13 Nechal ich, znova nastúpil do člna a preplavil sa na druhý breh. 14 Zabudli si vziať chleby a v člne mali so sebou iba jeden chlieb. 15 Prikazoval im: „Dajte si pozor, vyhýbajte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesa!“ 16 Oni hovorili medzi sebou o tom, že nemajú chleby. 17 Ježiš si to všimol a povedal im: „Prečo hovoríte, že nemáte chleby? Ešte stále nerozumiete a nechápete? Máte zatvrdené srdce? 18 Máte oči — a nevidíte? Máte uši — a nepočujete? Nepamätáte sa, 19 koľko plných košov nalámaných zvyškov chleba ste pozbierali vtedy, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ 20 „A keď som rozdelil sedem chlebov štyrom tisícom, koľko plných košov nalámaných zvyškov chleba ste nazbierali?“ Odpovedali: „Sedem.“ 21 Nakoniec dodal: „Ešte stále nechápete?“



