1.Mojžišova 32, ¹ Labán včasráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry, požehnal ich a vrátil sa domov. ² Keď potom Jákob pokračoval v ceste, na ktorú sa vybral, stretli ho Boží anjeli. ³ Len čo ich zbadal, povedal: „Toto je Boží tábor.“ To miesto nazval Machanajim.⁴ Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezávovi do krajiny Seír, na edómske územie. ⁵ Prikázal im: „Takto poviete môjmu pánovi Ezávovi: ‚Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Labána sa predĺžil až doteraz. ⁶ Mám voly, osly, ovce, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň.‘“ ⁷ Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: „Došli sme k tvojmu bratovi Ezávovi, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi.“ ⁸ Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí, ako aj ovce, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory. ⁹ Povedal: „Keď Ezáv príde k jednému táboru a porazí ho, druhý tábor zostane a zachráni sa.“ ¹⁰ Jákob povedal: „Boh môjho otca Abraháma, Boh môjho otca Izáka, Hospodin, ty si mi sľúbil: ‚Vráť sa do svojej krajiny, do svojho rodiska a postarám sa, aby ti bolo dobre.‘ ¹¹ Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. ¹² Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ezáva, lebo sa bojím, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi. ¹³ Ty si mi sľúbil: ‚Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok, čo sa pre množstvo nedá spočítať.‘“ ¹⁴ Ešte v tú noc tam prenocoval, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ezáva: ¹⁵ dvesto kôz, dvadsať capov, dvesto oviec, dvadsať baranov, ¹⁶ tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami, štyridsať kráv, desať býčkov, dvadsať oslíc a desať osliat. ¹⁷ Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: „Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami!“ ¹⁸ Prvému rozkázal: „Keď sa stretneš s mojím bratom Ezávom a spýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie je to, čo ženieš, ¹⁹ odpovedz: ‚Je to dar tvojho služobníka Jákoba, ktorý posiela svojmu pánovi Ezávovi, a aj on ide za nami.‘“ ²⁰ Takéto príkazy dal druhému, tretiemu i všetkým, čo mali čriedy. „Podobne povedzte Ezávovi, keď sa s ním stretnete: ²¹ ‚Aj on sám, tvoj služobník Jákob, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom, ktorý ma predchádza, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky.‘“ ²² Dar ho predchádzal, no on zostal cez noc v tábore. ²³ Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbók. ²⁴ Vzal ich a previedol cez potok so všetkým, čo mal. ²⁵ Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore. ²⁶ Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. ²⁷ Povedal: „Pusti ma, lebo už vychádzajú zore!“ Jákob odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“ ²⁸ Ten sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Jákob.“ ²⁹ Ten povedal: „Už sa nebudeš volať Jákob, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.“ ³⁰ Jákob sa ho potom spýtal: „Prezraď mi svoje meno!“ Ten mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“ Tam ho požehnal. ³¹ Jákob nazval to miesto Peníel, lebo povedal: „Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive.“ ³² Keď zašiel za Penuel, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb. ³³ Preto Izraeliti dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo šľacha Jákobovho bedrového kĺbu bola poranená.

Marek 8, ²⁷ Ježiš so svojimi učeníkmi vyšiel do dedín pri Cézarei Filipovej. Cestou sa svojich učeníkov spýtal: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ ²⁸ Odpovedali mu: „Za Jána Krstiteľa, niektorí za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ ²⁹ On sa ich opýtal: „A za koho ma pokladáte vy?“ Peter mu odpovedal: „Ty si Kristus!“ ³⁰ No on im dôrazne prikázal, aby o ňom nikomu nehovorili. ³¹ Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší, veľkňazi i zákonníci, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. ³² Hovoril im to celkom otvorene. Peter ho odviedol nabok a začal mu dohovárať. ³³ On sa obrátil k učeníkom a Petra pokarhal: „Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“³⁴ Zavolal k sebe zástup aj s učeníkmi a povedal im: „Ak ma niekto chce nasledovať, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. ³⁵ Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho. Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. ³⁶ Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale uškodí svojmu životu? ³⁷ Čo dá človek na výmenu za svoj život? ³⁸ Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ ¹ A dodal: „Amen, hovorím vám, že niektorí z tých, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia prichádzať Božie kráľovstvo s mocou.“² O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol len ich na vysoký vrch, kde boli sami. Tam sa pred nimi premenil. ³ Rúcho mu tak zbelelo, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť. ⁴ A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. ⁵ Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu! Urobme tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ ⁶ Ani nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli. ⁷ Tu sa utvoril oblak, zahalil ich a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Jeho počúvajte!“ ⁸ A zrazu, keď sa rozhliadli, nevideli pri sebe už nikoho, len Ježiša.⁹ Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali, čo videli, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. ¹⁰ Oni zachovali tento príkaz, len sa medzi sebou dohadovali, čo to znamená vstať z mŕtvych. ¹¹ Opýtali sa ho: „Prečo zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ ¹² Odpovedal im: „Naozaj, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a budú ním opovrhovať? ¹³ Vám však hovorím: Eliáš už prišiel, no urobili s ním to, čo sa im zachcelo — ako je o ňom napísané.“