1.Mojžišova 37, ¹ Jákob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec. ² Toto sú príbehy Jákobovho rodu. Sedemnásťročný mládenec Jozef pásaval ovce so svojimi bratmi a býval so synmi otcových žien Bilhy a Zilpy. Jozef o nich prinášal otcovi zlé správy. ³ Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pestré šaty. ⁴ Keď jeho bratia videli, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.⁵ Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli. ⁶ Povedal im totiž: „Počúvajte, čo sa mi prisnilo: ⁷ Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.“ ⁸ Nato mu bratia povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať či panovať?“ Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli. ⁹ Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: „Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi slnko, mesiac a jedenásť hviezd.“ ¹⁰ Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: „Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?“ ¹¹ Jeho bratia preto na neho žiarlili, no jeho otec si to zapamätal.¹² Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu, ¹³ Izrael povedal Jozefovi: „Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi.“ On odpovedal: „Tu som.“ ¹⁴ Izrael mu povedal: „Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu!“ Poslal ho teda z údolia Hebronu a on prišiel do Síchemu. ¹⁵ Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: „Čo hľadáš?“ ¹⁶ Odpovedal: „Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú!“ ¹⁷ Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: ‚Poďme do Dotánu.‘“ Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne. ¹⁸ Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú. ¹⁹ Hovorili si medzi sebou: „Pozrite, prichádza majster snov! ²⁰ Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!“ ²¹ Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: „Nesiahajme mu na život!“ ²² Rúben im ďalej vravel: „Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky!“ Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi. ²³ Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe, ²⁴ potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody.²⁵ Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta. ²⁶ Júda povedal bratom: „Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv? ²⁷ Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat!“ Bratia ho poslúchli. ²⁸ Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta. ²⁹ Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho, ³⁰ vrátil sa k bratom a povedal: „Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?“³¹ Nato vzali Jozefove šaty, zabili capa a šaty namočili do krvi. ³² Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.“ ³³ Keď si ich pozrel, povedal: „To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.“ ³⁴ Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. ³⁵ Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: „V smútku zostúpim za synom do podsvetia.“ Takto ho oplakával otec. ³⁶ Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.

Marek 10, ¹⁷ Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ ¹⁸ Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. ¹⁹ Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca a svoju matku!“ ²⁰ On mu však povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ ²¹ Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: „Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ ²² Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku. ²³ Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo!“ ²⁴ Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im povedal ešte raz: „Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! ²⁵ Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde bohatý do Božieho kráľovstva.“ ²⁶ Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ ²⁷ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ ²⁸ Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.“ ²⁹ Ježiš odpovedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, ³⁰ aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac: domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. ³¹ Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“