Izaiáš 14, ¹ Hospodin sa zmiluje nad Jákobom a znova si vyvolí Izrael a dá im odpočinúť v ich vlastnej krajine. Cudzinci sa k nim pripoja a pridajú sa k Jákobovmu domu. ² Národy ich vezmú a privedú na ich miesto. Dom Izraelov si z nich na pôde Hospodina urobí sluhov a slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a budú utláčať svojich utláčateľov. ³ V deň, keď ti Hospodin dá odpočinúť od únavy, zmätku a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil, ⁴ prednesieš túto posmešnú pieseň proti babylonskému kráľovi a povieš: „Pozri, ako skončil tyran, ako sa skončilo násilie!“⁵ Hospodin zlomil prút bezbožníkov a žezlo vladárov,⁶ čo zlostne bilo národy neprestajnými údermi, podmaňovalo si v hneve národy neľútostným sužovaním.⁷ Oddychuje, odpočíva celá zem, prepuká jasotom.⁸ Aj cyprusy a libanonské cédre sa tešia kvôli tebe, od chvíle, čo si padol, hovoria si: „Nepríde k nám už drevorubač.“⁹ Zospodu sa podsvetie znepokojí kvôli tebe a vyjde ti v ústrety, keď prídeš, kvôli tebe zobudí tiene všetkých mŕtvych mocnárov zeme, zdvihne z trónov všetkých kráľov národov.¹⁰ Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe: „Aj ty si bez sily ako my, stal si sa nám podobným!¹¹ Do podsvetia je zvrhnutá tvoja hrdosť za zvuku tvojich hárf. Pod tebou lezie chrobač a červy sú tvojou prikrývkou.“¹² Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si na zemi, vládca nad národmi!¹³ Veď v srdci si si povedal: „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe.¹⁴ Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa k Najvyššiemu.“¹⁵ Do podsvetia si však zvrhnutý, do najhlbšej jamy.¹⁶ Tí, čo ťa uzrú, obzrú si ťa a pomyslia si o tebe: „Vari toto je ten muž, čo rozbúril zem, zatriasol kráľovstvami,¹⁷ čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a svojich väzňov neprepustil?“¹⁸ Všetci králi národov bez výnimky spočívajú v sláve, každý vo svojom dome.¹⁹ Ty si však vyhodený zo svojho hrobu ako odporná ratolesť, pokrytá zabitými, prebodnutými mečom, ktorých hodili do kamennej jamy ako pošliapanú mŕtvolu.²⁰ Nepridružíš sa k nim v hrobe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj vlastný ľud si vyvraždil. Nikdy nik nespomenie potomstvo zločincov.²¹ Postavte popravisko jeho synom pre vinu ich otcov, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nezaplnili svet mestami.²² „Povstanem proti nim,“ znie výrok Hospodina zástupov, „a vyhubím v Babylone meno tých, čo zostali, rod i potomstvo,“ znie výrok Hospodina, ²³ „a obrátim ho na príbytok ježov a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou,“ znie výrok Hospodina zástupov.²⁴ Takto prisahal Hospodin zástupov: „Ako som zamýšľal, tak sa stane a ako som rozhodol, tak aj bude,²⁵ že zlomím Asýriu v mojej krajine, na mojich vrchoch ju pošliapem, takže sa vzdiali od nich jej jarmo a jej bremeno spadne z ich ramien.“²⁶ Toto je ustanovenie platné pre celú zem a ruka vystretá proti všetkým národom.²⁷ Hospodin zástupov rozhodol, ktože to prekazí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odvráti?²⁸ V roku smrti kráľa Acháza odznel tento výrok:²⁹ „Neteš sa ty, Filištínsko celé, že sa zlomil prút toho, čo ťa bil, lebo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak.³⁰ Potom budú prvorodení pásť bedárov a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých pozabíjam.³¹ Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa celé Filištínsko, lebo zo severu prichádza dym a nikto neodchádza z jeho šíkov.“³² A aká bude odpoveď poslom tohto národa? To, že Hospodin založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.

Skutky apoštolov 11, ¹ Medzitým sa apoštoli a bratia žijúci v Judsku dopočuli, že Božie slovo prijali aj pohania. ² Keď prišiel Peter do Jeruzalema, dohovárali mu tí, ktorí boli spomedzi obrezaných: ³ „Vošiel si k neobrezaným mužom a jedol si s nimi.“ ⁴ Peter im začal rad-radom vysvetľovať: ⁵ „Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie, že zostupuje z neba akási nádoba, akoby veľká plachta, spustená za štyri rohy a prišla až ku mne. ⁶ Pozorne som sa do nej zahľadel a videl som tam štvornohé pozemské zvieratá, divú zver, plazy a nebeské vtáky. ⁷ Počul som aj hlas, ktorý mi hovoril: ‚Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!‘ ⁸ Odpovedal som: ‚To nie, Pane. Veď do mojich úst nikdy nevošlo nič poškvrnené alebo nečisté.‘ ⁹ Ale hlas z neba mi druhý raz povedal: ‚Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.‘ ¹⁰ Toto sa zopakovalo tri razy a potom sa všetko zasa zodvihlo do neba. ¹¹ Hneď nato pri dome, v ktorom sme boli, zastali traja muži, poslaní ku mne z Cézarey. ¹² A Duch mi povedal, aby som šiel s nimi a nerobil rozdiely. So mnou išli aj títo šiesti bratia. Vošli sme do domu toho muža. ¹³ On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý sa tam postavil a povedal: ‚Pošli do Joppe a zavolaj si Šimona, prímením Peter. ¹⁴ On ti povie slová, ktorými budeš spasený ty a celý tvoj dom.‘ ¹⁵ Len čo som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, a to tak, ako zostúpil na začiatku aj na nás. ¹⁶ Vtedy som si spomenul na slovo Pána, ktorý povedal: ‚Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.‘ ¹⁷ Ak im teda Boh daroval taký istý dar ako nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som potom ja, aby som mohol prekážať Bohu?“ ¹⁸ Keď to počuli, upokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: „Boh teda aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“