Izaiáš 44, ¹ Teraz počúvaj, Jákob, môj služobník, Izrael, ktorého som si vyvolil.² Takto hovorí Hospodin, tvoj tvorca, ten, čo ťa stvárnil a od matkinho lona ti pomáha: „Neboj sa, môj služobník, Jákob, Ješurún, ktorého som si vyvolil.³ Lebo vylejem vodu na smädnú pôdu a vodné toky na súš. Vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvojich potomkov.⁴ Vyrastú ako tráva uprostred vôd, ako vŕby na brehoch potokov.⁵ Jeden povie: ‚Patrím Hospodinovi,‘ druhý sa nazve menom Jákoba, iný napíše rukou: ‚Hospodinov‘ a nazve sa menom Izraela.“⁶ Takto hovorí Hospodin, kráľ Izraela, jeho osloboditeľ, Hospodin zástupov: „Ja som prvý a posledný, okrem mňa niet Boha.⁷ Kto je ako ja, nech sa ozve, nech mi to oznámi a predostrie. Kto oznámil budúcnosť oddávna? Nech mu len ohlásia to, čo príde.⁸ Nebojte sa, netraste sa! Vari som vám to už predtým nezvestoval a neoznámil? Vy ste mi svedkami. Či jestvuje Boh okrem mňa? Niet nijakej skaly, o nijakej neviem.“⁹ Všetci tvorcovia modiel sú ničomníci a to, v čom majú záľubu, nič neosoží. Ich svedkovia nič nevidia ani netušia, že by sa mali hanbiť.¹⁰ Kto by stvárnil boha a ulial jeho podobu, aby mu neosožila?¹¹ Hľa, všetci jeho prívrženci sa zahanbia, veď aj majstri sú len ľudia. Nech sa všetci zhromaždia, postavia. Nech sa vospolok preľaknú a zahanbia.¹² Kováč kuje železo, opracúva ho v ohni, stvárňuje ho kladivom, kuje ho mocným ramenom. Vyhladne pritom a vysilí sa, nepije vodu a unaví sa.¹³ Tesár naťahuje šnúru, vymeriava drevo, vyznačuje obrysy, zakresľuje kružidlom, až mu dá podobu muža, vznešeného človeka, aby mohol prebývať v chráme.¹⁴ Zotne si cédre, vezme si cyprus a dub, vyberie si spomedzi lesných stromov, zasadí borovicu, no vzrast jej dá dážď.¹⁵ Drevo slúži človeku ako palivo, vezme z neho a zohreje sa, založí oheň a napečie chlieb; aj boha z neho urobí a klania sa mu, urobí modlu a uctieva ju.¹⁶ Polovicu spáli v ohni, položí na ňu mäso, čo bude jesť, pečie pečienku a nasýti sa. Pritom sa zohreje a povie si: „Zohrial som sa, keď som sa díval do žiaru ohňa.“¹⁷ Zo zvyšku si urobí boha ako modlu, uctieva ju a klania sa jej, modlí sa k nej a hovorí: „Vysloboď ma, veď ty si môj boh!“¹⁸ Nevedia a nechápu, lebo neschopné sú ich oči, aby videli a ich srdcia, aby chápali.¹⁹ Nevezme si to k srdcu, nechápe to, preto neuvažuje takto: „Polovicu dreva som spálil na ohni, nad jeho žeravým uhlím som napiekol chlieb, upiekol som mäso a dosýta som sa najedol. Zo zvyšku som urobil ohavnosť, klaňal som sa polenu.“²⁰ Pasie sa na popole, srdce ho klame a zvádza. Nezachráni sa a nepovie: „Nie je lož, čo mám v pravici?“²¹ Jákob, spomeň si na tieto veci, Izrael, veď ty si môj služobník. Utvoril som ťa, si mojím služobníkom, Izrael, nezabudnem na teba.²² Zotriem tvoje zločiny ako oblak a ako mrak tvoje hriechy. Vráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil.²³ Jasajte, nebesá, lebo Hospodin to urobil. Jasajte, hlbiny zeme, s jasotom zaznejte, vrchy, les a všetky stromy v ňom, lebo Hospodin vyslobodil Jákoba a v Izraelovi sa oslávil.²⁴ Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, ktorý ťa stvárňoval od matkinho lona: „Ja, Hospodin, tvorím všetko, ja sám rozťahujem nebesá a rozprestieram zem. Kto mi pomáha?²⁵ Rozbíjam predpovede falošných prorokov, z veštcov robím bláznov, znemožňujem mudrcov a prekrúcam ich poznanie.²⁶ Utvrdzujem slovo svojho služobníka a uskutočňujem rady svojich poslov. Hovorím Jeruzalemu: ‚Budeš obývaný‘ a judským mestám: ‚Budete vybudované;‘ ich zrúcaniny zdvihnem.²⁷ Hlbočine hovorím: ‚Vyschni!‘ Tvoje rieky vysuším.²⁸ Kýra volám môj pastier. On splní každé moje želanie. Povie Jeruzalemu: ‚Budeš vybudovaný!‘ A chrámu: ‚Budú založené tvoje základy!‘“

Skutky apoštolov 20, ⁷ Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo na druhý deň chcel odcestovať. Reč pretiahol až do polnoci. ⁸ V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, svietilo mnoho lámp. ⁹ Istý mládenec menom Eutychus sedel v obloku a pretože Pavol hovoril dlho, tvrdo zaspal a premožený spánkom spadol dolu z tretieho poschodia. Keď ho zodvihli, bol mŕtvy. ¹⁰ Ale Pavol zišiel dole, pritisol sa k nemu, objal ho a povedal: „Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.“ ¹¹ Potom sa vrátil hore, lámal a jedol chlieb a dlho, až do svitania, rozprával. Potom odišiel. ¹² Chlapca priviedli živého a to ich veľmi potešilo.