Izaiáš 47, ¹ Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábelu. Sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejcov. Lebo nebudú ťa viac volať nežná a jemná.² Vezmi mlynské kamene a meľ múku. Odhaľ si závoj, vyhrň si sukňu, obnaž lýtka a prebroď rieky.³ Odhalí sa tvoja nahota a ukáže sa aj tvoja hanba. Vykonám pomstu a nik sa nepostaví proti mne.⁴ Meno nášho vykupiteľa je: Hospodin zástupov, Svätý Izraela.⁵ Seď ticho a uchýľ sa do tmy, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať: „Pani kráľovstiev.“⁶ Hneval som sa na tvoj ľud, znesvätil som svoje dedičstvo a dal som ti ich do rúk, nezmilovala si sa nad nimi, aj starcov si veľmi zaťažila svojím jarmom.⁷ Ty si povedala: „Stále budem paňou.“ Nevzala si si to k srdcu, nepamätala si na budúcnosť.⁸ Teraz počuj toto: Ó, nežná, ty, čo tróniš v bezpečí, čo si myslíš: „Ja a nik iný. Nezostanem vdovou a nespoznám stratu detí.“⁹ Oboje ťa postihne v okamihu, v jeden deň: strata detí aj vdovstvo ťa úplne zasiahnu napriek mnohým tvojim čarom a pri veľkej sile tvojich kúzel.¹⁰ Spoliehala si sa na svoju zlobu. Povedala si: „Nikto ma nevidí.“ Tvoja múdrosť a tvoje vedomosti, tie ťa zviedli. Myslela si si: „Ja a nikto iný.“¹¹ Príde na teba nešťastie, nepoznáš však jeho pôvod. Dopadne na teba skaza, nebudeš sa jej môcť zbaviť. Záhuba príde na teba tak náhle, že sa ani nenazdáš.¹² Postav sa so svojimi čarami a s množstvom svojich kúzel, ktorými si sa unúvala od mladosti! Možno sa ti to podarí, azda naženieš strach.¹³ Si unavená z tvojich mnohých radcov, nech sa teda postavia. Nech ti pomôžu tí, čo pozorujú nebo a sledujú hviezdy. Tí, ktorí mesiac čo mesiac oznamujú, čo má prísť na teba.¹⁴ Hľa, budú ako pleva, oheň ich spáli. Nezachránia si život od plameňov, lebo to nie je uhlie na zohrievanie ani svetlo, pri ktorom si možno posedieť.¹⁵ Tak sa ti stane s tými, o ktorých si sa starala, s ktorými si obchodovala od mlada. Každý sa poberie svojou cestou, nebude toho, kto by ťa zachránil.

Skutky apoštolov 21, ¹ Keď sme sa s nimi rozlúčili, vyplávali sme na more. Priamou cestou sme prišli na Kós, na druhý deň na Rodos a odtiaľ do Patary. ² Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Nastúpili sme na ňu a odplávali sme. ³ Keď sme sa na dohľad priblížili k Cypru, minuli sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali z lode vyložiť náklad. ⁴ Vyhľadali sme teda učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Učeníci z vnuknutia Ducha varovali Pavla, aby nechodil do Jeruzalema. ⁵ Po uplynutí tých dní sme pokračovali v ceste. Všetci, aj s manželkami a deťmi, nás vyprevadili až za mesto. Tam sme na brehu pokľakli a pomodlili sme sa. ⁶ Potom sme sa rozlúčili, nastúpili na loď a oni sa vrátili domov.⁷ Plavbu z Týru sme skončili príchodom do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme u nich jeden deň. ⁸ Na druhý deň sme odcestovali a prišli do Cézarey. Tam sme vošli do domu zvestovateľa evanjelia Filipa — jedného zo siedmich diakonov — a ostali sme uňho. ⁹ Mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali. ¹⁰ Keď sme tam boli niekoľko dní, prišiel z Judska istý prorok menom Agabos. ¹¹ Prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si nohy aj ruky a povedal: „Duch Svätý hovorí toto: Muža, ktorému patrí tento opasok, takto zviažu Židia v Jeruzaleme a vydajú ho do rúk pohanov.“ ¹² Keď sme to počuli, prosili sme Pavla, my aj miestni, aby nešiel do Jeruzalema. ¹³ Ale Pavol odpovedal: „Čo to robíte, prečo plačete a trháte mi srdce? Veď ja som pripravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zomrieť.“ ¹⁴ Keďže sa nedal prehovoriť, prestali sme naliehať a povedali sme: „Nech sa stane Pánova vôľa.“¹⁵ Po týchto dňoch, keď sme sa pripravili, vystupovali sme do Jeruzalema. ¹⁶ Spolu s nami išli aj niektorí učeníci z Cézarey a tí nás viedli k istému Cyperčanovi Mnásonovi, dávnemu učeníkovi, u ktorého sme mali bývať.