Izaiáš 52, ¹ Prebuď sa, prebuď sa, Sion, obleč si svoju moc, obleč si svoje slávnostné šaty, sväté mesto Jeruzalem, lebo už nevstúpi do teba neobrezaný a nečistý človek.² Stras zo seba prach a vstaň, zajatý Jeruzalem, roztrhni putá na svojej šiji, zajatá dcéra Siona,³ lebo takto hovorí Hospodin: „Zadarmo ste boli predaní, nie za peniaze budete vykúpení.“⁴ Lebo takto hovorí Pán, Hospodin: „Do Egypta, do cudziny šiel kedysi bývať môj ľud a napokon ho utláčala Asýria.⁵ A teraz čo s vami?“ znie výrok Hospodina. „Zadarmo bol vzatý môj ľud. Vystatujú sa tí, čo nad ním vládnu,“ znie výrok Hospodina. „Ustavične, celý deň potupujú moje meno.⁶ Preto v ten deň môj ľud spozná moje meno, že ja som ten, čo hovorí: ‚Tu som!‘“⁷ Aké milé sú na vrchoch nohy posla, ktorý oznamuje pokoj, posla blaha, ktorý ohlasuje spásu a hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje!“⁸ Čuj, tvoji strážcovia zvyšujú hlas, spoločne sa radujú, lebo na vlastné oči vidia návrat Hospodina na Sion.⁹ Plesajte, zrúcaniny Jeruzalema, spoločne sa radujte, lebo Hospodin potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem.¹⁰ Hospodin si obnažil sväté rameno pred očami všetkých pohanov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.¹¹ Preč, preč, vyjdite odtiaľ! Nečistého sa nedotýkajte! Vyjdite spomedzi nich, očistite sa, vy, ktorí nosíte Hospodinove nádoby.¹² Nevychádzajte však náhlivo a neodchádzajte s chvatom, lebo Hospodin kráča pred vami, Boh Izraela uzatvára vaše rady.

Skutky apoštolov 23, ¹ Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: „Muži, bratia! Ja som až do dnešného dňa žil pred Bohom podľa svojho najlepšieho svedomia.“ ² Nato veľkňaz Ananiáš prikázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho bili po ústach. ³ Vtedy mu Pavol povedal: „Boh bude biť teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa Zákona, no kážeš ma biť, čo je v rozpore so Zákonom.“ ⁴ Okolostojaci mu však povedali: „Ty nadávaš Božiemu veľkňazovi?“ ⁵ Nato Pavol odpovedal: „Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. Je predsa napísané: Nebudeš zlorečiť vladárovi svojho ľudu.“⁶ Keďže Pavol vedel, že jednu časť veľrady tvoria saduceji a druhú farizeji, zvolal vo veľrade: „Muži, bratia! Ja som farizej, syn farizeja, a súdia ma pre nádej a zmŕtvychvstanie.“ ⁷ Len čo to povedal, medzi farizejmi a saducejmi vznikla škriepka a zhromaždenie sa rozdelilo. ⁸ Saduceji totiž hovoria, že nieto zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé. ⁹ Strhol sa veľký krik, pričom niektorí zákonníci zo skupiny farizejov vstali a rázne namietali: „Na tomto človeku nenachádzame nič zlé. A čo, ak k nemu prehovoril duch alebo anjel?“ ¹⁰ Keď rozbroj zosilnel, veliteľ dostal strach, aby Pavla neroztrhali, preto prikázal vojakom, aby zišli dolu, vytrhli im ho a odviedli do pevnosti.¹¹ V nasledujúcu noc sa mu zjavil Pán a povedal: „Buď silný! Lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“