Izaiáš 52, ¹³ „Hľa, môj služobník bude mať úspech, bude vyvýšený, vyzdvihnutý a veľmi zvelebený.¹⁴ Ako sa nad ním mnohí začudovali; jeho výzor je neľudsky znetvorený a jeho tvár sa nepodobá človeku,¹⁵ tak ho budú obdivovať mnohé národy a králi si pred ním zatvoria ústa, lebo uvidia, o čom sa im nehovorilo a spoznajú, čo nepočuli,

53,¹ Kto uveril tomu, čo sme hovorili z počutia? Komu sa zjavilo rameno Hospodina?² Vyrástol pred ním ako výhonok, ako koreň zo suchej zeme. Nemá podobu ani krásu, aby sme na neho hľadeli, ani výzor, aby sme po ňom túžili.³ Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili.⁴ Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý.⁵ On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie.⁶ Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých.⁷ Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.⁸ Zo zovretia a súdu bol vzatý. Kto uvažuje o jeho pokolení? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre neprávosť svojho ľudu bol ranený.⁹ Dali mu hrob s bezbožnými a s bohatým našiel smrť, hoci nepáchal násilie a v jeho ústach nebola lesť.¹⁰ Hospodinovi sa zapáčilo zdrviť ho utrpením. Ak položí svoj život ako obetu za vinu, uvidí potomstvo, predĺži si život a skrze neho sa podarí Hospodinov zámer.¹¹ Po útrapách svojho života uvidí svetlo, nájde uspokojenie svojím poznaním. Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých, vezme na seba ich viny.¹² Preto mu dám podiel s mnohými a s početnými si rozdelí korisť, lebo až na smrť vydal svoj život a pripočítali ho k zločincom, hoci on niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov.

Skutky apoštolov 23, ¹² Keď sa rozodnilo, Židia sa zišli a kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú. ¹³ Účastníkov tohto sprisahania bolo vyše štyridsať. ¹⁴ Prišli k veľkňazom a starším a povedali: „Zaviazali sme sa prísahou a kliatbou, že nič neokúsime, kým Pavla nezabijeme. ¹⁵ Vy teraz spolu s veľradou požiadajte veliteľa, aby ho priviedol k vám, pod zámienkou, že chcete dôkladne vyšetriť jeho prípad. No my sme pripravení zabiť ho, skôr ako sa priblíži.“ ¹⁶ Syn Pavlovej sestry sa však dopočul o týchto úkladoch, preto sa vybral a zašiel do pevnosti, aby to oznámil Pavlovi. ¹⁷ Nato Pavol privolal jedného stotníka a povedal: „Odveď tohto mládenca k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť.“ ¹⁸ Stotník ho teda vzal, priviedol ho k veliteľovi a povedal: „Zavolal si ma väzeň Pavol a poprosil ma, aby som tohto mládenca zaviedol k tebe, lebo ti má niečo povedať.“ ¹⁹ Veliteľ vzal chlapca za ruku, utiahol sa s ním bokom a spýtal sa ho: „Čože mi to máš oznámiť?“ ²⁰ A chlapec povedal: „Židia sa dohodli, že ťa poprosia, aby si zajtra priviedol Pavla pred veľradu, ktorá bude predstierať, že chce jeho prípad dôkladne prešetriť. ²¹ No ty sa im nedaj presvedčiť, lebo striehne na neho viac ako štyridsať chlapov spomedzi tých, čo pod prísahou sľúbili, že nebudú jesť ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas.“ ²² Veliteľ teda mladíka prepustil a prikázal mu: „Nikomu neprezraď, že si mi to oznámil.“