Izaiá57š , ³ „Pristúpte sem, vy synovia čarodejnice, potomstvo cudzoložnice a neviestky!⁴ Na kom sa zabávate, proti komu otvárate ústa a vyplazujete jazyk? Či nie ste deťmi hriechu a pokolením klamstva?⁵ Vy, čo horíte vášňou medzi dubmi, pod každým zeleným stromom a zabíjate deti v údoliach pod skalnatými trhlinami.⁶ Medzi vyhladenými kameňmi údolia je tvoja čiastka, ony sú tvojím podielom. Aj im si vylievala nápojovú obetu, prinášala pokrmovú obetu. V tom mám nájsť potešenie?⁷ Na vysokom vyčnievajúcom vrchu si si rozložila svoje lôžko a aj tam si vystupovala obetovať obetu s hostinou.⁸ Za dvere a veraje si si postavila svoj pomník, ďaleko odo mňa si sa odhaľovala, vystupovala si na svoje lôžko a rozširovala si ho, dohovárala si sa s nimi, milovala si ich lôžko, a pozerala si sa na pomník.⁹ K Molochovi si chodila s olejom, zhromažďovala si si voňavky a poslov si posielala veľmi ďaleko, hlboko až k podsvetiu.¹⁰ Po mnohých cestách si sa unavovala a nepovedala si: ‚Je to daromné.‘ Našla si životnú silu, preto si neochabovala.¹¹ Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si si nespomenula ani k srdcu si si to nevzala. Ja som však zamĺkol a mlčal, nebála si sa ma.¹² Ja oznámim tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, no neosožia ti.¹³ Keď budeš volať o pomoc, nech ti pomôžu hŕby tvojich bôžikov. Všetkých ich však vietor odnesie, vánok uchytí. Kto sa však ku mne utieka, zdedí krajinu a bude vlastniť môj svätý vrch.“¹⁴ On hovorí: „Navážajte, navážajte, urovnávajte cestu, odstráňte prekážky z cesty môjho ľudu,“¹⁵ lebo takto hovorí Najvyšší a Vznešený, čo tróni večne a sväté je jeho meno. „Prebývam na vysokom a svätom mieste so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných a srdce skrúšených.¹⁶ Lebo nebudem sa večne sporiť ani sa nebudem ustavične hnevať, veď ochabol predo mnou duch aj duše, ktoré som utvoril.¹⁷ Hneval som sa pre jeho hriech chamtivosti, bil som ho so zakrytou tvárou a zlostil som sa. On však odvrátený išiel cestou svojho srdca¹⁸ a jeho cesty som videl. Ja ho však uzdravím, budem ho viesť, odmením ho útechou. A smútiacim za ním¹⁹ kladiem na pery plod chvály. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu,“ hovorí Hospodin, „ja ich uzdravím.“²⁰ Bezbožní sú však ako rozbúrené more, ktoré sa nemôže upokojiť a jeho vody vyplavujú bahno a blato.²¹ „Niet pokoja pre bezbožných,“ hovorí môj Boh.

Skutky apoštolov 24,  ²² Félix veľmi dobre vedel o tomto učení a odročil ich záležitosť slovami: „Keď príde veliteľ Lysias, rozsúdim váš spor.“ ²³ Stotníkovi však prikázal, aby strážil Pavla v miernej väzbe a aby nebránil nikomu z jeho priateľov poslúžiť mu.²⁴ O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Drusillou, ktorá bola Židovka, poslal po Pavla a počúval ho, čo hovorí o viere v Krista Ježiša. ²⁵ Keď začal hovoriť o spravodlivosti, sebaovládaní a budúcom súde, Félix sa naľakal a povedal: „Nateraz odíď, zavolám ťa, až budem mať čas.“ ²⁶ Pritom dúfal, že mu Pavol dá peniaze. Preto častejšie posielal poňho a zhováral sa s ním. ²⁷ Po dvoch rokoch sa stal Félixovým nástupcom Portius Festus. Félix chcel preukázať Židom priazeň, preto nechával Pavla v putách.