Izaiáš 60, ¹ „Vstaň, zasvieť, lebo prichádza tvoje svetlo a Hospodinova sláva vychádza nad tebou.² Lebo hľa, tma bude pokrývať zem a temnota národy, ale nad tebou vyjde Hospodin a jeho sláva sa zjaví nad tebou.³ Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k tvojej vychádzajúcej žiare.⁴ Pozdvihni oči vôkol a pozri, všetci sa zišli a prišli k tebe. Tvoji synovia prídu zďaleka a tvoje dcéry prinesú v náručí.⁵ Vtedy uvidíš a zažiariš, zachveje a rozšíri sa tvoje srdce, lebo sa k tebe obráti bohatstvo mora a blahobyt národov príde k tebe.⁶ Záplava tiav ťa pokryje, ich mláďatá z Midjánu a z Efy, všetci prídu zo Šeby, prinesú zlato a kadidlo a budú zvestovať chvályhodné skutky Hospodina.⁷ Všetky stáda Kedáru sa zhromaždia k tebe, baránky z Nebajót ti budú slúžiť a vystúpia ako ľúbezná obeta na môj oltár a tak oslávim svoj slávny dom.⁸ Kto sú títo? Letia ako oblak, ako holuby k svojim holubníkom.⁹ Áno, mňa očakávajú ostrovy a zámorské lode na čele, aby ti priviezli synov zďaleka, s nimi ich striebro a zlato kvôli menu Hospodina, tvojho Boha, kvôli Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.¹⁰ Cudzí synovia vybudujú tvoje múry a ich králi ti budú slúžiť. Áno, bil som ťa vo svojom hneve, ale vo svojej priazni som sa zmiloval nad tebou.¹¹ Tvoje brány budú neustále otvorené, vo dne ani v noci ich nezatvoria, aby ti priniesli blahobyt národov pod vedením svojich kráľov.¹² Národ a kráľovstvo, čo ti nebudú slúžiť, budú zničené, národy budú úplne vyhladené mečom.¹³ Sláva Libanonu — cyprus spolu s platanom a jedľou prídu k tebe na výzdobu miesta mojej svätyne a urobím dôstojným miesto pre svoje nohy.¹⁴ Synovia tvojich utláčateľov prídu zohnutí k tebe a všetci, čo tebou opovrhli, sklonia sa k šľapajam tvojich nôh. Budú ťa volať Mesto Hospodina, Sion Svätého Izraela.¹⁵ Miesto toho, aby si bol opustený, nenávidený a nikým nenavštívený, urobím ťa pýchou naveky, radosťou pre všetky pokolenia.¹⁶ Budeš sať mlieko národov a požívať prsia kráľov. Spoznáš, že ja som Hospodin, tvoj spasiteľ, tvoj vykupiteľ, Jákobov Mocný.¹⁷ Namiesto bronzu prinesiem zlato a namiesto železa prinesiem striebro, namiesto dreva bronz a namiesto kameňov železo. Za tvojho správcu ustanovím pokoj a za tvojho vládcu spravodlivosť.¹⁸ Nebude viac počuť o násilí v tvojej krajine ani o pustošení a skaze na tvojom území. Svoje múry budeš nazývať spásou a svoje brány chválou.¹⁹ Slnko ti nebude viac svetlom vo dne ani mesiac so svojím jasom ti nebude svietiť v noci, ale Hospodin ti bude svetlom naveky a tvoj Boh tvojím jasom.²⁰ Tvoje slnko už nezapadne a z tvojho mesiaca nebude ubúdať, lebo Hospodin ti bude svetlom naveky a dni tvojho zármutku sa skončia.²¹ Tvoj ľud, všetci budú spravodliví, naveky budú vlastniť krajinu, ratolesť môjho sadu, dielo mojich rúk, ktorým sa oslávim.²² Z malého sa stane veľký rod a z nepatrného mocný národ. Ja, Hospodin, urobím to rýchlo, vo vhodnom čase.“

Skutky apoštolov 25, ¹³ Po uplynutí niekoľkých dní pricestoval do Cézarey kráľ Agrippa s Bernikou, aby pozdravili Festa. ¹⁴ Keď tam trávili už viac dní, Festus kráľovi predložil Pavlov prípad: „Je tu jeden väzeň, ktorého tu nechal Félix. ¹⁵ Keď som bol v Jeruzaleme, obrátili sa na mňa s jeho prípadom židovskí veľkňazi a starší a dožadovali sa jeho odsúdenia. ¹⁶ Odpovedal som im, že u Rimanov nie je zvykom vydať obžalovaného skôr, ako by dostal možnosť čeliť obvineniu v prítomnosti žalobcov. ¹⁷ Zišli sa na tomto mieste a ja som na druhý deň bez prieťahov zasadol na tribúnu a prikázal som predviesť toho človeka. ¹⁸ Žalobcovia ho obstúpili, no nevzniesli proti nemu nijaké obvinenie zo zločinov, z ktorých som ho ja podozrieval. ¹⁹ Mali s ním iba akési spory o svojom náboženstve a o akomsi Ježišovi, ktorý zomrel, a o ktorom Pavol tvrdí, že žije. ²⁰ Keďže som bol v rozpakoch, ako tieto veci riešiť, opýtal som sa, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam sa dať pre toto súdiť. ²¹ Ale Pavol sa odvolal a žiadal, aby bol väznený až do rozhodnutia Jeho Veličenstva. Prikázal som teda strážiť ho, kým ho nepošlem k cisárovi.“ ²² Nato Agrippa povedal Festovi: „Aj ja by som si chcel vypočuť toho človeka.“ „Zajtra ho budeš môcť počuť,“ odpovedal mu Festus.²³ Na druhý deň prišli Agrippa a Bernika s plnou pompou. Vstúpili do súdnej siene spolu s vysokými dôstojníkmi a poprednými osobnosťami mesta. Potom na Festov príkaz priviedli Pavla. ²⁴ Festus povedal: „Kráľ Agrippa a všetci tu prítomní muži! Pozrite na tohto človeka. Kvôli nemu na mňa naliehalo celé to veľké množstvo Židov v Jeruzaleme i tu a kričali, že viac nesmie zostať nažive. ²⁵ Ja som zistil, že neurobil nič také, za čo by si zasluhoval smrť, no on sa odvolal k Jeho Veličenstvu, nuž som sa rozhodol poslať ho ta. ²⁶ Nemám však nič určité, čo by som o ňom panovníkovi mohol napísať, preto som ho dal predviesť pred vás, predovšetkým pred teba, kráľ Agrippa, aby som po vypočutí mal čo napísať. ²⁷ Zdá sa mi totiž nerozumné poslať väzňa a neuviesť jeho vinu.“