Izaiáš 65, ⁸ Takto hovorí Hospodin: „Tak ako sa nájde mušt v strapci a povedia: ‚Neznič ho, lebo v ňom je požehnanie,‘ tak urobím kvôli svojim služobníkom, aby nebolo zničené všetko.⁹ Vyvediem potomstvo z Jákoba a z Júdu, vlastníka svojich vrchov. Budú ich vlastniť moji vyvolení a moji služobníci tam budú bývať.¹⁰ Šarón bude pastvou pre stáda a údolie Achór pasienkom pre dobytok, pre môj ľud, ktorý ma hľadá.¹¹ Vy, čo ste opustili Hospodina, čo ste zabudli na môj svätý vrch, čo ste prestierali stôl pre Gáda a nalievali miešané víno pre Meniho,¹² určím vás pod meč, všetci sa zhrbíte na popravu, lebo som volal, ale neodpovedali ste, hovoril som, ale nepočúvali ste, robili ste to, čo pokladám za zlé, a vybrali ste si to, čo sa mi nepáči.“¹³ Preto takto hovorí Pán, Hospodin: „Hľa, moji služobníci budú jesť, ale vy budete hladovať. Hľa, moji služobníci budú piť, ale vy budete smädní. Hľa, moji služobníci sa budú radovať, ale vy sa budete hanbiť.¹⁴ Hľa, moji služobníci budú plesať v radosti srdca, ale vy budete volať v žalosti srdca a budete kvíliť v skrúšenosti ducha.¹⁵ Zanecháte svoje meno ako kliatbu pre mojich vyvolených. Pán, Hospodin, ťa usmrtí, ale svojich služobníkov nazve iným menom.¹⁶ Kto ťa bude žehnať v krajine, bude ťa žehnať Bohom, ktorý je verný. Kto bude prisahať na krajinu, bude prisahať na Boha, ktorý je verný. Budú totiž zabudnuté predchádzajúce súženia a naozaj ukryté pred mojimi očami,¹⁷ lebo hľa, ja tvorím nové nebesia a novú zem, na predchádzajúce sa viac nebude spomínať a ani neprídu na myseľ.¹⁸ Tešte sa však a ustavične jasajte nad tým, čo tvorím, lebo pozrite, ja tvorím jasajúci Jeruzalem a radujúci sa ľud v ňom.¹⁹ Jasám v Jeruzaleme a radujem sa z jeho ľudu, nebude v ňom viac počuť hlas plaču a kvílenia.²⁰ Nebude tam viac dieťa, čo žije len pár dní, ani starec, ktorý by nezakúsil plnosť svojich dní. Mladík zomrie ako storočný, ale storočný hriešnik bude prekliaty.²¹ Budú stavať domy a bývať v nich, budú vysádzať vinice a jesť ich plody.²² Nepostavia, aby iný býval, nevysadia, aby iný jedol, lebo vek stromu sa rovná veku môjho ľudu a prácu svojich rúk budú požívať moji vyvolení.²³ Nebudú sa nadarmo namáhať ani nebudú rodiť v stave nečakanej hrôzy, lebo oni a ich potomkovia s nimi sú pokolením požehnaných od Hospodina.²⁴ Prv ako budú volať, ja odpoviem, dokiaľ budú hovoriť, budem počúvať.²⁵ Vlk a baránok sa budú spolu pásť, lev ako vôl bude žrať slamu, ale pokrmom hada bude naďalej prach. Nebudú robiť zle a nebudú ničiť na celom mojom svätom vrchu,“ hovorí Hospodin.

Skutky apoštolov 28, ¹ Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. ² Domorodci sa k nám správali neobyčajne láskavo. Rozložili oheň a všetkých nás prijali, lebo začalo pršať a bolo chladno. ³ Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a kládol z neho na oheň, zahryzla sa mu do ruky vretenica, ktorá unikla pred horúčavou. ⁴ Keď domorodci uvideli, ako mu had visí na ruke, hovorili si: „Tento človek je iste vrah; hoci sa zachránil pred morom, trestajúca spravodlivosť mu nedopraje žiť.“ ⁵ On však hada striasol do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. ⁶ Oni čakali, že čoskoro opuchne alebo padne mŕtvy. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh. ⁷ V okolí toho miesta mal pozemky náčelník ostrova menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás prívetivo staral ako o hostí. ⁸ Publiov otec práve vtedy ležal chorý; mal úplavicu s horúčkou. Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho. ⁹ Keď sa to stalo, prichádzali aj ďalší chorí z ostrova a ozdraveli. ¹⁰ Tí nás zahrnuli mnohými poctami, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali.