Veľpieseň 4,¹ Ach, krásna si, priateľka moja, aká si krásna, tvoje oči sú holubice skryté pod závojom, tvoje vlasy sú ako stádo kôz, ktoré sa ženie z gileádskych vrchov,² tvoje zuby sú ako stádo ostrihaných oviec, ktoré vychádzajú z kúpeľa, každá z nich má po dvoje jahniatok, žiadnej mláďa nechýba.³ Pery máš ako šarlátovú niť a tvoja reč je príjemná. Tvoje sluchy za závojom sú ako krížalky granátového jablka.⁴ Tvoj krk je ako Dávidova veža, vystavaná po vrstvách z kameňov, tisíc štítov na nej visí, všetko štíty hrdinov.⁵ Tvoje dve ňadrá sú ako dve mláďatá, gazelie dvojičky, čo sa pasú medzi ľaliami.⁶ Prv ako zavanie deň a stratia sa tiene, vyjdem si na myrhový vrch a na kadidlový pahorok.⁷ Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.⁸ Príď z Libanonu, snúbenica, príď, z Libanonu zostúp! Opusti končiar Amany, štít Seníru a Chermónu, dúpätá levov a vrchy leopardov.⁹ Uchvátila si mi srdce, sestra moja, snúbenica, očarila si ma jediným pohľadom, jedinou retiazkou svojho náhrdelníka.¹⁰ Aké len krásne sú tvoje nežnosti, sestra moja, snúbenica! Tvoje nežnosti sú lepšie ako víno a vôňa tvojich olejov je nad všetky balzamy.¹¹ Na tvojich perách medová sladkosť, snúbenica, med a mlieko sú pod tvojím jazykom a vôňa tvojich šiat je ako vôňa Libanonu.¹² Si zavretá záhrada, sestra moja, snúbenica, záhrada zavretá, prameň zapečatený.¹³ Výhonky tvoje sú granátovníkovým sadom s výborným ovocím, s hennou a nardom,¹⁴ nardom a šafranom, puškvorcom a škoricou, so všetkými kadidlovými drevinami, myrhou a aloou, najlepšími z balzamových kríkov.¹⁵ Si záhradný prameň, studňa živej vody zurčiacej z Libanonu.¹⁶ Prebuď sa, sever, a príď, juh, prevej moju záhradu, rozvoňaj jej balzamové kríky. Nech vojde môj milý do svojej záhrady a okúsi jej výborné plody.5, ¹ Vošiel som do svojej záhrady, sestra moja, snúbenica, oberám svoju myrhu i s balzamom, ochutnávam svoj medový plást, pijem svoje víno a mlieko. Jedzte, priatelia, pite, opájajte sa nežnosťami!

Ev.Jána 1, ¹⁹ Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho opýtali: „Kto si ty?“, ²⁰ on vyznal a nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ ²¹ Pýtali sa ho: „Čo teda? Si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ — „Si azda ten prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ ²² Povedali mu teda: „Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš sám o sebe?“ ²³ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte Pánovu cestu, ako povedal prorok Izaiáš.“ ²⁴ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. ²⁵ Opýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ ²⁶ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí ten, ktorého vy nepoznáte, ²⁷ ten, čo prichádza po mne; ja nie som hoden rozviazať mu remienok na sandáli.“ ²⁸ Toto sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.²⁹ Keď na druhý deň videl, ako Ježiš prichádza k nemu, povedal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. ³⁰ To je ten, o ktorom som povedal: ‚Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, pretože bol prv ako ja.‘ ³¹ Ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa stal známym Izraelu.“ ³² A Ján svedčil: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočíval na ňom. ³³ Ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočívať na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.‘ ³⁴ A ja som videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“