Sudcov 1, ²² Aj Jozefovci tiahli nahor do Bételu a Hospodin bol s nimi. ²³ Jozefovci preskúmali Bétel; mesto sa predtým volalo Lúz. ²⁴ Keď stráže zbadali muža vychádzať z mesta, vyzvali ho: „Ukáž nám, kade možno vniknúť do mesta, a dáme ti milosť.“ ²⁵ Keď im ukázal miesto, kade možno vniknúť do mesta, a keď mečom dobili mesto, prepustili ho i s celou jeho rodinou. ²⁶ Onen človek odišiel do krajiny Chetitov, postavil mesto a dal mu meno Lúz; tak sa menuje až dodnes.²⁷ Menašše si nepodmanil obyvateľov Bét-Šeánu ani priľahlé dediny, ani Taanach s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Dóru s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Jibleámu s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Megidda s priľahlými dedinami; a to umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine. ²⁸ Keď však Izrael zosilnel, donútil Kanaánčanov k núteným prácam, vyhnať ich však nevládal. ²⁹ Efrajim nevyhnal Kanaánčanov, ktorí bývali v Gezeri. Kanaánčania zostali bývať medzi nimi.³⁰ Zebulún nevyhnal obyvateľov Kitrónu ani obyvateľov Nahalálu, a tak Kanaánčania zostali bývať medzi nimi a museli vykonávať nútené práce.³¹ Ašér nevyhnal obyvateľov Akka ani obyvateľov Sidonu, Achlábu, Achzíbu, Chelby, Afíku a Rechóbu. ³² Ašérovci zostali bývať medzi domorodými Kanaánčanmi, lebo ich nevládali vyhnať.³³ Naftali nevyhnal obyvateľov Bét-Šemešu ani obyvateľov Bét-Anátu. Tak býval medzi domorodými Kanaánčanmi, ale obyvatelia Bét-Šemešu a Bét-Anátu museli vykonávať nútené práce. ³⁴ Amorejčania vytlačili Dánovcov do pohoria a nedovolili im zísť do údolia. ³⁵ Amorejčania teda zostali bývať v Har-Cherese, Ajalóne a Šaalbíme; ale ruka Jozefovho domu ťažko doliehala na nich a museli vykonávať nútené práce. ³⁶ Územie Amorejčanov siahalo od výstupu Akrabím, od Sely nahor.

Ev.Jána 4, ¹ Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján, ² hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci, ³ opustil Judsko a odišiel znova do Galiley. ⁴ Musel však prejsť cez Samáriu. ⁵ Dostal sa tak do samaritánskeho mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi. ⁶ Tam bola Jákobova studňa. Ježiš bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo okolo šiestej hodiny.⁷ Tu prišla žena zo Samárie nabrať si vody. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ ⁸ Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. ⁹ Žena Samaritánka mu na to povedala: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. ¹⁰ Ježiš jej na to povedal: „Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť!‘, ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu.“ ¹¹ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká; odkiaľ teda vezmeš tú živú vodu? ¹² Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok?“ ¹³ Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť smädný. ¹⁴ Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ ¹⁵ Žena mu povedala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu.“