Sudcov 19, 1 V tom čase, keď v Izraeli nebolo kráľa, istý Léviovec býval ako cudzinec na odľahlom svahu Efrajimského pohoria. Za svoju vedľajšiu ženu si vzal istú dievku z judského Betlehema. 2 Táto vedľajšia žena ho raz v hneve opustila a odišla do otcovského domu v judskom Betleheme. Zdržala sa tam asi štyri mesiace. 3 Jej muž šiel za ňou, aby jej prehovoril do svedomia a priviedol ju späť. So sebou mal sluhu a dva osly. Keď ho uviedla do domu svojho otca a jej otec ho zbadal, s radosťou mu šiel oproti. 4 Jeho tesť, dievkin otec, ho zdržiaval; preto zostal uňho tri dni. Tam jedli, pili aj nocovali. 5 Na štvrtý deň včasráno sa chystal odcestovať, no otec dievky prehováral svojho zaťa: „Posilnite sa kúskom chleba a potom pôjdete.“ 6 Zostali teda a obaja spolu jedli a pili. Dievkin otec potom navrhol mužovi: „Zabav sa, zostaň cez noc a dobre sa cíť!“ 7 Keď sa muž predsa chystal odísť, tesť naňho naliehal a on tam prenocoval. 8 Piateho dňa zavčasu ráno sa chystal na cestu. No dievkin otec naliehal: „Najprv sa, prosím, posilni!“ Zdržali sa, kým sa deň nenachýlil a obaja spolu jedli. 9 Muž potom vstal, aby sa vydal na cestu so svojou vedľajšou ženou. No jeho tesť, dievkin otec, ho opäť prehováral: „Pozri, deň sa už nachýlil; prenocuj tu a urob si pohodlie! Zajtra zavčasu vstanete a vydáš sa na cestu do svojho stanu.“ 10 Muž však už nechcel prenocovať, ale s dvoma osedlanými oslami, svojou vedľajšou ženou a so sluhom sa vydal na cestu a prišiel pred Jebús, teda pred Jeruzalem.11 Keď boli pri Jebúse a deň už veľmi pokročil, sluha povedal svojmu pánovi: „Poď, prosím, vojdime do tohto jebúsejského mesta a prenocujme v ňom.“ 12 Pán mu však odvetil: „Nevojdeme do mesta cudzincov, ktorí nepatria k synom Izraela, ale pôjdeme až do Gibey.“ 13 Svojmu sluhovi povedal: „Poď, snažme sa priblížiť ku Gibei alebo Ráme a prenocujme v jednom z týchto miest.“ 14 Šli teda ďalej a keď sa priblížili ku Gibei Benjamínovcov, slnko im zapadlo. 15 Odbočili, aby prenocovali v Gibei. Keď ta Léviovec prišiel, zostal na námestí, lebo nebolo nikoho, kto by ich prijal na nocľah. 16 V ten podvečer sa po práci vracal z poľa istý starec. Pochádzal z Efrajimského pohoria a býval v Gibei ako cudzinec; obyvatelia toho miesta boli Benjamínovci. 17 Keď sa starec rozhliadol, všimol si pútnika na námestí. Starec sa opýtal: „Kam hodláš ísť a odkiaľ prichádzaš?“ 18 Muž odpovedal: „Ideme z judského Betlehema na odľahlý svah Efrajimského pohoria, odtiaľ totiž pochádzam. Cestoval som do judského Betlehema a teraz idem domov, ale nikto ma neprijal do svojho domu. 19 Mám slamu i obrok pre naše osly, mám aj chlieb a víno pre seba i pre tvoju slúžku a pre mládenca, ktorý sprevádza tvojho služobníka. Nič mi nechýba.“ 20 Starec povedal: „Pokoj ti. Dovoľ mi, aby som sa postaral o všetko, čo ti chýba. Len nezostaň cez noc na námestí.“ 21 Doviedol ho do svojho domu a pre osly nachystal krmivo. Potom si umyli nohy, jedli a pili.22 Keď sa občerstvili, nejakí ničomníci z toho mesta obkľúčili ten dom, zabúchali na dvere a vyzvali toho starca, majiteľa domu: „Vyveď muža, ktorý vošiel do tvojho domu, nech ho spoznáme!“ 23 Nato vyšiel majiteľ domu a dohováral im: „Nie, moji bratia, nedopustite sa ničoho zlého. Keď tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať taký hanebný skutok. 24 Pozrite, tu je moja dcéra, panna, a jeho vedľajšia žena, dovediem vám ich. Môžete ich zneužiť a urobiť s nimi, čo sa vám zapáči. Na tomto mužovi sa však nesmiete dopustiť takej hanebnosti.“ 25 Tí muži ho však nechceli ani počuť. Vtedy uchopil ten muž svoju vedľajšiu ženu a vyviedol ju k nim von. Oni s ňou obcovali celú noc a zneužívali ju až do rána. Prepustili ju, až keď vyšla zornička. 26 Tá žena sa vrátila na úsvite a zrútila sa pri vchode do domu muža, v ktorom bol jej pán až do úplného rozvidnenia. 27 Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a chcel sa vydať na cestu, pri vchode do domu uvidel ležať svoju vedľajšiu ženu s rukami na prahu. 28 Oslovil ju: „Vstaň, ideme!“ Odpoveď nedostal. Naložil ju teda na osla a vydal sa na cestu domov.29 Keď prišiel domov, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu, rozsekal ju aj s kosťami na dvanásť kusov a rozposlal ich po celom území Izraela. 30 Každý, kto to videl, povedal: „Nič také sa nestalo ani nebolo vidieť odvtedy, čo Izraeliti vyšli z Egypta, až do dnešného dňa. Uvažujte o tom, poraďte sa a rozhodnite!“
Ev. Jána 7, 40 Niektorí zo zástupu, čo počuli tieto slová, povedali: „Je to naozaj prorok.“ 41 Iní hovorili: „Je to Mesiáš!“ Ďalší však namietali: „Vari Mesiáš príde z Galiley? 42 Či Písmo nehovorí, že Mesiáš vzíde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehema, v ktorom býval Dávid?“ 43 A tak vznikla v zástupe preňho roztržka. 44 Niektorí z nich ho chceli chytiť, ale nik nepoložil na neho ruku.45 Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a tí sa ich opýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“ 46 Sluhovia odpovedali: „Človek takto nikdy nehovoril.“ 47 Tu im farizeji odpovedali: „Hádam ste sa nedali aj vy zviesť? 48 Uveril v neho azda niekto z popredných mužov alebo z farizejov? 49 Ale tento zástup, ktorý nepozná Zákon, je prekliaty!“ 50 Tu im povedal Nikodém, jeden z nich, ktorý bol predtým za Ježišom: 51 „Či náš Zákon súdi človeka, skôr než ho vypočuje a zistí, čo robí?“ 52 Odpovedali mu: „Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj Písma a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.“ 53 A každý odišiel do svojho domu.
