Jeremiáš 15, ¹ Hospodin mi povedal: „Aj keby stál predo mnou Mojžiš a Samuel, tomuto ľudu nebudem naklonený. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu. ² Ak sa ťa spýtajú: ‚Kam pôjdeme?‘ Odpovieš im: Takto hovorí Hospodin: ‚Kto si zaslúži smrť, na smrť, kto si zaslúži meč, pod meč, kto si zaslúži hladomor, na smrť hladom, kto si zaslúži zajatie, do zajatia.‘³ Štyri veci privediem proti vám,“ znie výrok Hospodina, „meč, aby zabíjal, psy, aby trhali, nebeské vtáky a zver zeme, aby žrali a ničili. ⁴ Urobím ich postrachom pre všetky kráľovstvá zeme za to, čo judský kráľ Menašše, syn Chizkiju, popáchal v Jeruzaleme.⁵ Kto sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem? Kto ťa bude ľutovať? Kto sa k tebe vráti opýtať sa: ‚Ako sa máš?‘⁶ Ty si ma odvrhol,“ znie výrok Hospodina, „obrátil si sa mi chrbtom. Preto vystriem ruku proti tebe, zničím ťa, lebo ma zunovalo zľutúvať sa.⁷ Budem ich previevať vejačkou v bránach krajiny. Pozbavím ich detí, znivočím svoj ľud, nevrátili sa zo svojich ciest.⁸ Ich vdov bude viac ako piesku pri mori, proti matkám mladíkov privediem ničiteľa napoludnie, náhle na nich uvalím hrôzu a zdesenie.⁹ Uvädne sedemnásobná rodička, vydýchne dušu, ešte počas dňa zájde jej slnko, zahanbená bude a potupená. Čo z nich zvýši, to vydám meču pred ich nepriateľmi,“ znie výrok Hospodina. ¹⁰ Beda mi, matka moja, že si ma porodila, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som ani pôžičku neprijímal, všetci ma však preklínajú.¹¹ Naozaj, Hospodin, či som ti dobre neslúžil? Či som ťa úpenlivo neprosil v čase nešťastia a úzkosti i za nepriateľa?¹² Či možno zlámať železo, železo zo severu, a bronz?¹³ Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpenie bez náhrady za všetky tvoje hriechy na celom tvojom území.¹⁴ Urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo môj hnev sa rozpálil a blčí proti vám.¹⁵ Ty to vieš, Hospodin, pamätaj na mňa a navštív ma, pomsti sa za mňa na mojich nepriateľoch, pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť, vedz, že pre teba znášam potupu.¹⁶ Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi rozkošou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Hospodin, Bože zástupov.¹⁷ Nevysedávam v kruhu rozjarených, aby som plesal. Pred tvojou rukou sedím osamelý, lebo si ma naplnil svojím hnevom.¹⁸ Prečo má byť moja bolesť trvalá, moja rana nevyliečiteľná a nechce sa zahojiť? Či chceš byť pre mňa klamným potokom, ktorého voda je nespoľahlivá?¹⁹ Preto takto hovorí Hospodin: „Ak sa obrátiš ku mne, navrátim ťa k sebe, budeš stáť predo mnou, ak budeš oddeľovať vzácne od bezcenného, budeš akoby mojimi ústami. Oni nech sa obrátia k tebe, ale ty sa neobracaj k nim!²⁰ Urobím ťa pre tento ľud pevnou bronzovou hradbou. Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou, aby som ťa zachránil a oslobodil,“ znie výrok Hospodina.²¹ „Vyslobodím ťa z ruky zločincov a vykúpim ťa z ruky ukrutníkov.“

Ev. Jána 11, ¹ Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. ² Bola to tá Mária, ktorá natrela Pána voňavou masťou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. ³ Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“ ⁴ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ ⁵ Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára. ⁶ Keď teda počul, že Lazár je chorý, zostal na mieste, kde bol, ešte dva dni. ⁷ Potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judska!“ ⁸ Učeníci mu povedali: „Rabbi, teraz ťa chceli Židia kameňovať, a zasa ta ideš?“ ⁹ Ježiš odpovedal: „Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkýna sa, pretože vidí svetlo tohto sveta. ¹⁰ Ale ak niekto chodí v noci, potkýna sa, lebo v nej nieto svetla.“ ¹¹ Toto povedal a ešte dodal: „Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.“ ¹² Učeníci mu povedali: „Pane, ak zaspal, ozdravie.“ ¹³ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. ¹⁴ Vtedy im Ježiš otvorene povedal: „Lazár zomrel. ¹⁵ Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu!“ ¹⁶ Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom: „Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!“