Jeremiáš 46,¹ Slovo Hospodina, ktoré zaznelo prorokovi Jeremiášovi proti národom.² O Egypte; proti vojsku egyptského kráľa, faraóna Necha, ktoré bolo pri rieke Eufrat v Karkemiši, a ktoré porazil babylonský kráľ Nebukadnesar vo štvrtom roku judského kráľa Jojakíma, Joziášovho syna.³ „Pripravte malý a veľký štít, nastúpte do boja!⁴ Osedlajte kone, nasadajte, jazdci! Nastúpte v prilbách, naostrite kopije, oblečte si brnenie!⁵ Prečo to vidím? Sú prestrašení a ustupujú naspäť. Ich hrdinovia sú bití, ozlomkrky utekajú, ani sa neobzerajú, hrôza je naokolo,“ znie výrok Hospodina.⁶ „Rýchly bežec neutečie a hrdina neunikne. Na severe, pri brehu rieky Eufrat, sa potknú a padnú.⁷ Kto to stúpa ako Níl, ako rieky, ktorých vody sa vlnia?⁸ Egypt stúpa ako Níl, ako rieky, ktorých vody sa vlnia. Hovorí: ‚Budem stúpať a zaplavím zem, zničím mesto a jeho obyvateľov.‘⁹ Vyrazte, tátoše! Rúťte sa, vozy! Nech vyjdú hrdinovia, Kúšijci a Púťania, čo nosia štít, a Lúdovia, čo nosia a napínajú luk!¹⁰ Tento deň je pre Pána, Hospodina zástupov, deň pomsty, aby sa pomstil na svojich protivníkoch. Meč bude hltať a nasýti sa, opojí sa ich krvou, veď obetu s hostinou bude mať Pán, Hospodin zástupov, v severnej krajine pri rieke Eufrat.¹¹ Vystúp do Gileádu a prines balzam, panna, dcéra Egypt! Zbytočne hromadíš lieky, pre teba niet uzdravenia.¹² Národy počúvajú o tvojej hanbe, tvoj krik plní krajinu, lebo hrdina sa potkol o hrdinu, obaja naraz padli.“¹³ Slovo, ktoré Hospodin povedal prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nebukadnesar príde poraziť Egypt.¹⁴ „Oznámte v Egypte, vyhláste v Migdóle, vyhláste v Nófe a v Tachpanchése, povedzte: ‚Nastúp a chystaj sa, lebo meč požiera tvoje okolie.‘¹⁵ Prečo je zvrhnutý tvoj silák? Neobstál, lebo Hospodin ho zvrhol.¹⁶ Spôsobil, že mnohí sa potkli, jeden cez druhého padol. Jeden druhému hovorí: ‚Hore sa! Vráťme sa k svojmu ľudu a do krajiny, kde sme sa narodili, pred pustošiacim mečom!‘¹⁷ Egyptského kráľa, faraóna, nazvite: ‚Burácanie, ktoré prepáslo svoj čas!‘¹⁸ Ako žijem,“ znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hospodin zástupov, „príde ten, kto je ako Tabór medzi vrchmi a ako Karmel nad morom.¹⁹ Priprav si svoje veci do zajatia, obyvateľka, dcéra Egypt, lebo Nóf sa stane pustatinou, bude zbúraný a bez obyvateľov.²⁰ Nádhernou jalovicou je Egypt, no ovad zo severu už prichádza, prichádza.²¹ Aj žoldnieri v jeho strede sú ako vykŕmené teľce, ale aj tí sa obrátia, naraz utečú, nezastavia sa, lebo dopadne na nich deň pohromy, čas ich navštívenia.²² Pôjde ako syčiaci had, keď naňho pôjdu so silou, sekerami ho napadnú ako drevorubači.²³ Jeho les vyrúbu,“ znie výrok Hospodina, „hoci je nepreniknuteľný. Bude ich viac ako kobyliek, nebude ich možné spočítať.²⁴ Potupená bude dcéra Egypta, dostane sa do rúk severného národa.“²⁵ Hospodin zástupov, Boh Izraela, hovorí: „Potrestám boha Amóna z Téb, aj faraóna, aj Egypt, jeho bohov, jeho kráľov; faraóna i tých, čo sa naňho spoliehajú. ²⁶ Vydám ich do ruky tých, čo striehnu na ich život, do ruky babylonského kráľa Nebukadnesara a do ruky jeho sluhov. Potom však bude zase obývaný ako za dávnych čias,“ znie výrok Hospodina.²⁷ „Ty sa však neboj, môj služobník Jákob, nestrachuj sa, Izrael, lebo hľa, vyslobodím ťa z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny jeho zajatia. Jákob sa vráti a bude žiť v pokoji, bez starostí a nik ho nevydesí.²⁸ Ty sa však neboj, môj služobník Jákob,“ znie výrok Hospodina, „veď ja som s tebou a skoncujem so všetkými národmi, medzi ktoré som ťa vyhnal. S tebou však neskoncujem, potrestám ťa podľa práva, skutočne ťa nenechám bez trestu.“

Ev. Jána 17, ⁶ Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji, dal si ich mne a zachovali tvoje slovo. ⁷ Teraz spoznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba; ⁸ lebo slová, ktoré si dal ty mne, odovzdal som im, oni ich prijali a spoznali v pravde, že som vyšiel od teba a uverili, že si ma ty poslal. ⁹ Prosím za nich. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. ¹⁰ A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje a ja som v nich oslávený. ¹¹ Už viac nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovávaj ich v tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno ako my. ¹² Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. ¹³ Teraz idem k tebe a toto hovorím vo svete, aby mali v sebe moju radosť, a to úplnú. ¹⁴ Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, pretože nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. ¹⁵ Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. ¹⁶ Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. ¹⁷ Posväť ich v pravde; tvoje slovo je pravda! ¹⁸ Ako si ma ty poslal do sveta, tak som ich aj ja poslal do sveta. ¹⁹ A posväcujem sa pre nich, aby aj oni boli posvätení v pravde.