3. Mojžišova 13, ⁴⁷Keď sa príznak malomocenstva objaví na odeve, vlnenom alebo ľanovom, ⁴⁸či je to odev utkaný alebo upletený z vlny alebo ľanu, či ide o kožu alebo nejaký kožený predmet, ⁴⁹ak bude zasiahnuté miesto na odeve žltkasté alebo červenkasté, na odeve alebo na koži, na látke utkanej alebo upletenej, alebo na akomkoľvek koženom predmete, je to znak malomocenstva. Treba to ukázať kňazovi. ⁵⁰Kňaz prezrie zasiahnuté miesto a prikáže zasiahnutú vec na sedem dní odložiť. ⁵¹Na siedmy deň zasiahnuté miesto prezrie. Ak sa zasiahnuté miesto na odeve alebo na utkanej či upletenej látke, na koži alebo na nejakom koženom výrobku rozšírilo, je to zhubné malomocenstvo. Je to nečisté. ⁵²Odev z látky utkanej alebo upletenej z vlny či z ľanu alebo nejaký kožený výrobok, na ktorom sa objaví zasiahnuté miesto, treba spáliť. Je to zhubné malomocenstvo. Treba to spáliť. ⁵³Keď však kňaz vidí, že zasiahnuté miesto na odeve alebo na utkanej či upletenej látke, či na nejakom koženom predmete sa nešíri, ⁵⁴prikáže vyprať to, na čom bolo zasiahnuté miesto a na sedem dní to prikáže odložiť. ⁵⁵Po vypraní kňaz látku so zasiahnutým miestom prezrie, a ak usúdi, že sa zasiahnuté miesto nezmenilo, aj keď sa nerozšírilo, je nečisté. Treba to spáliť, či je vec zasiahnutá na vnútornej alebo na vonkajšej strane. ⁵⁶Aj keď kňaz zistí, že zasiahnuté miesto po vypraní vybledlo, nech ho predsa len vytrhne či z odevu, alebo z kože, z utkanej alebo z upletenej látky. ⁵⁷Ak sa na odeve, na utkanej alebo upletenej látke či na nejakom koženom predmete objaví znova a ďalej sa rozšíri, zasiahnutú vec musíš spáliť. ⁵⁸Odev, utkanú alebo upletenú látku, či nejaký kožený predmet, z ktorého po vypraní zmizne zasiahnuté miesto, znova vyperie a potom to bude čisté. ⁵⁹Toto je zákon o príznakoch malomocenstva na vlnených alebo ľanových odevoch, či na utkanej alebo upletenej látke, alebo na nejakom koženom predmete. Podľa neho treba tieto veci vyhlásiť za čisté alebo nečisté.“

Rimanom 1, ¹⁸Boží hnev sa totiž zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivosťou prekážajú pravde. ¹⁹Veď to, čo možno o Bohu poznať, je im zrejmé; Boh im to totiž zjavil. ²⁰Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie, ²¹pretože hoci poznali Boha, neoslávili ho ako Boha ani mu neprejavili vďačnosť. Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. ²²Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami. ²³Slávu nepominuteľného Boha zamenili za zobrazenú podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov.²⁴Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá. ²⁵Božiu pravdu zamenili za lož a korili sa a slúžili stvorenstvu namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen. ²⁶Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam. Lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. ²⁷Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa rozkošníckou vášňou jeden voči druhému; muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. ²⁸A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší. ²⁹Sú plní všelijakej nespravodlivosti, zloby, lakomstva, zla, plní závisti, vraždy, sváru, podvodu, nízkosti. Sú to klebetníci, ³⁰ohovárači, tí, ktorí nenávidia Boha, násilníci, domýšľavci, chválenkári. Vymýšľajú zlé veci, neposlúchajú rodičov, ³¹sú nerozumní, nestáli, neláskaví, nemilosrdní. ³²Poznajú Božie ustanovenie, že tí, čo páchajú takéto veci, zasluhujú si smrť. A predsa to nielen sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.