4. Mojžišová 27, 1Vtedy pristúpili dcéry Celofcháda, ktorý bol synom Chefera, vnukom Gileáda a pravnukom Machíra. Ten bol synom Menaššeho z rodu Menaššeho, ktorý bol synom Jozefa. Mená jeho dcér boli Machla, Noa, Chogla, Milka a Tirca. 2Tie predstúpili pred Mojžiša a kňaza Eleazára, ako aj pred kniežatá i celú pospolitosť pri vchode do stanu stretávania a povedali: 3„Náš otec zomrel na púšti, nebol však medzi tými, čo sa vzbúrili proti Hospodinovi, v skupine Koracha; zomrel za svoj hriech. Nemal synov. 4Malo by azda vymiznúť meno nášho otca z jeho rodu len preto, že nemal syna? Daj nám dedičné vlastníctvo medzi bratmi nášho otca.“5Mojžiš predniesol ich oprávnenú požiadavku Hospodinovi. 6Hospodin povedal Mojžišovi: 7„Požiadavka Celofchádových dcér je oprávnená. Musíš im dať dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne prevedieš dedičstvo po ich otcovi. 8Izraelitom povedz: ‚Ak niekto zomrie a nezanechá syna, preneste dedičstvo po ňom na jeho dcéru. 9Ak nemá ani dcéru, dedičstvo po ňom dáte jeho bratom. 10Ak však nemá ani bratov, dedičstvo po ňom dáte bratom jeho otca. 11Keby jeho otec bratov nemal, dedičstvo po ňom dáte jeho najbližšiemu príbuznému z jeho rodu; ten ho dostane do vlastníctva.‘“ To bude pre Izraelitov právne ustanovenie, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.
Jozua — Mojžišov nástupca
12Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystúp na tento vrch v pohorí Abarím a pozri na krajinu, ktorú som dal Izraelitom! 13Uvidíš ju a budeš pripojený k svojmu ľudu, tak ako bol pripojený tvoj brat Áron. 14Keď sa totiž pospolitosť na púšti Cin búrila pre vodu proti mne, obaja ste mi odmietli vzdať posvätnú úctu pred nimi. Šlo o vodu Meriby v Kadéši na púšti Cin.“ 15Vtedy Mojžiš povedal Hospodinovi: 16„Kiež Hospodin, Boh duchov všetkých živých bytostí, ustanoví nad pospolitosťou muža, 17ktorý by pred ňou vychádzal i vchádzal a ktorý by ju vyvádzal i privádzal, aby Hospodinova pospolitosť nebola ako ovce bez pastiera!“ 18Hospodin povedal Mojžišovi: „Vezmi Núnovho syna Jozuu, muža obdareného Duchom, a polož naňho ruku! 19Postav ho pred kňaza Eleazára i pred celú pospolitosť. Daj mu pred ňou poverenie 20a prenes naňho časť svojej dôstojnosti, aby ho poslúchala celá pospolitosť Izraelitov. 21Bude prichádzať pred kňaza Eleazára a ten vyžiada preňho pred Hospodinom rozhodnutie podľa obradu urím. Na jeho pokyn budú vychádzať a na jeho pokyn budú vchádzať všetci Izraeliti, teda on i celá pospolitosť.“22Mojžiš urobil, ako mu prikázal Hospodin. Vzal Jozuu, postavil ho pred kňaza Eleazára i pred celú pospolitosť. 23Položil naňho ruky a dal mu poverenie, ako Hospodin prikázal prostredníctvom Mojžiša.
Rimanom 14, 13Už teda viac jeden druhého nesúďme. Ale radšej usudzujte, ako bratovi nedať príčinu urážať alebo pohoršovať sa. 14Viem a som presvedčený v Pánovi Ježišovi, že samo osebe nič nie je nečisté; len tomu, kto pokladá niečo za nečisté, je to nečisté. 15Ak je tvoj brat zarmútený pre pokrm, už nekonáš podľa lásky. Nezahub svojím pokrmom toho, za ktorého zomrel Kristus. 16Nech teda vaše dobro nie je vystavené potupe. 17Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. 18Kto takto slúži Kristovi, je príjemný Bohu a ľudia ho uznávajú. 19Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu. 20Nerúcaj Božie dielo pre pokrm. Všetko je síce čisté, zlé však je, keď niekto pohoršuje druhého tým, čo požíva. 21Dobre je nejesť mäso, nepiť víno, nerobiť nič, čo pohoršuje tvojho brata. 22Vieru, ktorú máš, maj v sebe pred Bohom. Blahoslavený, kto seba samého neodsudzuje za to, čo pokladá za správne. 23Kto však má pochybnosti, keď niečo je, je odsúdený, lebo to nekoná z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.
