Žalmy 114, ¹Keď Izrael vychádzal z Egypta,dom Jákobov spomedzi ľudu cudzieho jazyka,²Júda sa stal Božou svätyňou,Izrael Božím vladárstvom.³More to videlo a ušlo,Jordán ustúpil,⁴vrchy poskakovali ako barancea pahorky ako jahňatá.⁵Čo ti je, more, že si ušlo,a tebe, Jordán, že si ustúpil?⁶Vrchy, prečo poskakujete ako barance?Pahorky, prečo skáčete ako jahňatá?⁷Chvej sa, zem, pred Pánom,pred Bohom Jákoba,⁸ktorý mení skalu na jazeroa kremeň na pramene vôd.

List Efezským 4, ¹⁷Hovorím teda a dosvedčujem v Pánovi toto: Nežite už tak, ako žijú pohania v márnosti svojho zmýšľania, ¹⁸so zatemnenou mysľou, odcudzení Božiemu životu pre ich nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zatvrdenosť ich srdca. ¹⁹Vo svojej otupenosti sa oddali necudnostiam, aby nenásytne páchali každú nečistotu. ²⁰Vy ste sa však u Krista takým veciam neučili, ²¹ak ste o ňom naozaj počuli a boli ste v ňom vyučení podľa pravdy, ktorá je v Ježišovi. ²²Vyzlečte si starého človeka s predchádzajúcim spôsobom života, ktorý hynie klamnými žiadosťami, ²³obnovte sa duchovným zmýšľaním ²⁴a oblečte si nového človeka, stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy.²⁵Preto odhoďte lož a každý hovorte pravdu svojmu blížnemu, lebo sme si navzájom údmi. ²⁶Hnevajte sa, ale nehrešte. Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom. ²⁷Nedávajte miesto diablovi. ²⁸Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby sa mal o čo rozdeliť s núdznym. ²⁹Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo milosť. ³⁰Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia. ³¹Odhoďte každé rozhorčenie, vášeň, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou. ³²A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi.