Druhá kniha kroník 6, ¹Vtedy Šalamún zvolal:„Hospodin sa vyslovil,že chce bývať v mrákave.²Tak som ti postavil vladársky príbytok,miesto, kde budeš tróniť naveky.“³Nato sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pri tom stálo. ⁴Zvolal: „Buď zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý sám dal môjmu otcovi Dávidovi prísľub a sám ho i splnil. Povedal: ⁵‚Odvtedy, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nezvolil som si žiadne mesto spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby tam postavili dom, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si ani nevyvolil, aby sa stal vojvodcom nad mojím izraelským ľudom. ⁶Zvolil som si len Jeruzalem, aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby vládol môjmu izraelskému ľudu.‘ ⁷Už môj otec Dávid pomýšľal postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela. ⁸Hospodin mu však povedal: ‚Konal si správne, že si sa zaoberal myšlienkou postaviť môjmu menu dom. ⁹Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorého splodíš. On postaví dom môjmu menu.‘ ¹⁰Hospodin svoj prísľub i splnil. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako sľúbil Hospodin, a postavil som dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela. ¹¹Vložil som ta i archu s Hospodinovou zmluvou, ktorú uzavrel s Izraelitmi.“

List Hebrejom 11, ³⁰Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. ³¹Pre vieru neviestka Ráchab nezahynula s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedačov.³²A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, aby som ešte rozprával o Gideónovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, ako aj o Samuelovi a prorokoch, ³³ktorí si vierou podmaňovali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť a dosahovali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, ³⁴uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča a zo slabých stávali sa mocnými, keď zmužneli v boji a zaháňali šíky cudzincov. ³⁵Ženy dostávali späť svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli niečo lepšie, totiž vzkriesenie. ³⁶Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba i okovy a väzenia. ³⁷Kameňovali ich, rozpiľovali, umierali ostrím meča, chodili v ovčích a kozích kožiach, trpeli núdzu, útlak a príkorie. ³⁸Tí, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšťach a horách, po jaskyniach a zemských roklinách.³⁹A títo všetci, i keď dostali svedectvo pre vieru, nedosiahli naplnenie prisľúbenia, ⁴⁰lebo Boh pre nás zamýšľal niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.