Druhá kniha kroník 19, 1Judský kráľ Jošafát sa šťastne vrátil domov do Jeruzalema. 2Tu ho vyhľadal videc Jehu, syn Chananiho, a povedal kráľovi Jošafátovi: „Musel si pomáhať bezbožníkovi a preukazovať lásku tým, čo nenávidia Hospodina? Preto sa na teba rozhneval Hospodin. 3No našlo sa pri tebe i čosi dobré, lebo si odpratal z krajiny ašery a prejavil si úprimný záujem o Boha.“ 4Jošafát sídlil v Jeruzaleme. Znovu však vyšiel medzi ľud od Beér-Šeby po Efrajimské pohorie a obracal ho k Hospodinovi, Bohu svojich otcov. 5V krajine ustanovil sudcov všade po opevnených mestách Judska, a to v každom z nich. 6Sudcom prikázal: „Všímajte si svoju prácu, lebo pri súde nezastupujete človeka, ale Hospodina, ktorý je s vami pri vynášaní rozsudku. 7Nech na vás spočinie bázeň pred Hospodinom. Konajte svedomite, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet bezprávia, uprednostňovania ani úplatkárstva.“ 8I v Jeruzaleme ustanovil Jošafát niektorých levitov, kňazov a niektorých predákov izraelských rodín pre súd Hospodina a pre spory obyvateľov Jeruzalema. 9Prikázal im: „Konajte s bázňou voči Hospodinovi, verne a oddane. 10Pri každom spore, ktorý k vám príde od vašich spolubratov, bývajúcich vo svojich mestách, vo veci prelievania krvi, zákona, prikázaní, ustanovení a právnych predpisov, upozornite ich, aby sa neprevinili voči Hospodinovi a nezastihol vás i vašich bratov jeho hnev. Pri takomto postupe budete bez viny. 11Sám hlavný kňaz Amarja bude vaším nadriadeným vo všetkých záležitostiach Hospodina a Jišmaelov syn Zebadja, vojvodca Júdovho domu, vo všetkých kráľovských veciach. Leviti vám poslúžia za úradníkov. Pustite sa smelo do práce a Hospodin nech je s tým, kto je statočný.“
Jakubov list 3, 1Bratia moji, nechcite mnohí byť učiteľmi, veď viete, že budeme prísnejšie súdení. 2Všetci sa totiž v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. 3Keď koňom dávame do papule zubadlá, aby nás poslúchali, usmerňujeme tým aj celé ich telo. 4Alebo si predstavte aj lode: Hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, usmerňuje ich celkom malé kormidlo, kamkoľvek chce kormidelník. 5Tak aj jazyk je síce malým údom, ale dokáže veľké veci.Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli! 6Aj jazyk je oheň, svet neprávosti. Medzi našimi údmi je zasadený ako ten, čo poškvrňuje celé telo a rozpaľuje kolobeh života, sám podpaľovaný peklom. 7Všetky druhy divej zveri aj vtákov, plazov a morských tvorov môže skrotiť človek a aj skrotil, 8ale jazyk, toto nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nik z ľudí nemôže skrotiť. 9Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi a ním preklíname ľudí, stvorených na Božiu podobu. 10Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. Bratia moji, nemá to tak byť! 11Vari z jedného prameňa tým istým otvorom vyviera sladká aj horká voda? 12Bratia moji, môže azda figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže vydať sladkú vodu.
