Druhá kniha kroník 26, 16No keď sa stal mocným, natoľko spyšnel, že ho to zahubilo. Spreneveril sa Hospodinovi, svojmu Bohu tým, že vstúpil do jeho chrámu, aby na kadidlovom oltári pálil kadidlo. 17Azarja a s ním osemdesiat Hospodinových kňazov, udatných mužov, vošlo za ním. 18Vzopreli sa kráľovi Uzzijovi a upozornili ho: „Uzzija, páliť kadidlo Hospodinovi neprichodí tebe, ale na to vysväteným kňazom Áronovcom. Opusti svätyňu, lebo si sa spreneveril, a neposlúži ti to na slávu u Hospodina, Boha.“ 19Uzzija držal kadidelnicu na pálenie kadidla a nazlostil sa. Keď sa na kňazov rozhneval, objavilo sa mu na čele malomocenstvo za prítomnosti kňazov v Hospodinovom dome pri kadidlovom oltári. 20Keď sa k nemu hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi obrátili, zistili mu na čele malomocenstvo. Ihneď ho odtiaľ vykázali, ba i sám sa ponáhľal vyjsť, lebo ho ranil Hospodin. 21Kráľ Uzzija ostal malomocný až do smrti. Ako malomocný býval v osobitnom dome. Bol totiž vylúčený z Hospodinovho domu. Jeho syn Jotám dozeral na kráľovský palác a spravoval ľud krajiny.22Ostatné Uzzijove príbehy, staršie i novšie, opísal Amócov syn, prorok Izaiáš. 23Keď sa Uzzija uložil k svojim predkom, pochovali ho k nim na poli pri kráľovských hroboch, lebo sa hovorilo, že bol malomocný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jotám.
Prvý Jánov list 2, 7Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale prikázanie staré, ktoré ste mali od začiatku. Tým starým prikázaním je slovo, ktoré ste počuli. 8A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma ustupuje a žiari už pravé svetlo. 9Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je v tme až doposiaľ. 10Kto miluje svojho brata, zostáva vo svetle a nie je nikomu na pohoršenie. 11Ale kto nenávidí svojho brata, je v tme a chodí v tme, ba ani nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.
