Nahrávam Udalosti

« All Events

Jób 30; Zjavenie Jána 12,1-6

21 novembra

Jób 23, 1Teraz sa mi však smejú mladší odo mňaa tí, ktorých otcov som nechcel postaviť ani ku psom svojho stáda.2Načo by mi bola sila ich rúk?Veď ich sviežosť zhynula.3Pre biedu a krutý hlad vyjedajú step,nedávno spustnutú pustatinu.4Vytrhávajú slez pri kríkocha koreň jalovca je im chlebom.5Ľudia ich spomedzi seba vyháňajú,kričia na nich ako na zlodejov,6musia bývať v úžľabinách riek,v podzemných dierach a skalných puklinách.7Medzi kríkmi pokrikujú,túlia sa v pŕhľave.8Hlupáci a niktoši,vyprášili ich z krajiny.9A teraz o mne spievajúa posmešne hovoria.10S odporom sa odo mňa vzďaľujúa neváhajú napľuť mi do tváre.11Pretože Boh moju tetivu uvoľnil a ponížil ma,zbavili sa predo mnou všetkých zábran.12Po mojej pravici povstáva zberba tých, čo mi podrážajú nohy,vŕšia proti mne cesty nešťastia.13Rozryli môj chodník, aby ma zahubili,darí sa im, hoci im nikto nepomáha.14Prichádzajú akoby cez široký prielom,ako pri búrke sa valia dnu.15Dopadla na mňa hrôza,moja česť uniká ako vietora moja spása sa míňa sťa oblak.16Teraz sa moja duša vo mne rozliala,zachvacujú ma dni trápenia.17V noci mi vŕta v kostiach,moje trýznivé bolesti nikdy neutíchajú.18Násilím mi berie odev,uchopil ma ako pás tuniky.19Hodil ma do blata,som podobný prachu a popolu.20Volám k tebe o pomoc, ale mi neodpovedáš,stojím tu, ale si ma nevšímaš.21Zmenil si sa a si ku mne neľútostný,silou svojej ruky mi odporuješ.22Dvíhaš ma do vetraa nechávaš ma na ňom jazdiť ako na koni,nechávaš ma zmiznúť v búrke.23Viem, že ma vrátiš smrti,zhromaždisku všetkých živých.24Veď či k núdznemu ruku nevztiahneš,keď v nešťastí kričí o pomoc?25Vari som neplakal nad tými, ktorých deň bol ťažkýa duša mi nežialila nad chudobným?26Očakával som dobré, prišlo zlé,dúfal som vo svetlo a prišla tma.27Vnútornosti vo mne vrú a neutíchajú,stretli ma dni nešťastia.28Zarmútený kráčam bez jasu slnka,v zhromaždení vstávam a kričím o pomoc.29Stal som sa bratom šakalov,spoločníkom pštrosov.30Koža na mne černie,kosti ma pália od horúčky.31Moja harfa sa stala nástrojom žiaľu,moja flauta hlasom náreku.

Zjavenie Jána 12, 1Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.2Bola tehotná, kričala v pôrodných bolestiach a mukách.3Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: Hľa, veľký ohnivočervený drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov, na hlavách sedem diadémov.4Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zhodil ich na zem. Drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral jej dieťa, len čo ho porodí.5A porodila syna, chlapca, ktorý má železnou berlou vládnuť nad všetkými národmi. Jej dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu.6Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

Podrobnosti

Podrobnosti