2Mojžišova 32,1 Keď ľud videl, že Mojžiš dlho nezostupuje z vrchu, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: Vstaň, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta. 2 Áron im odpovedal: Postrhávajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich. 3 Všetok ľud si postŕhal z uší zlaté náušnice a priniesli ich Áronovi. 4 On to od nich vzal, zhotovil formu a ulial podobu teľaťa. Oni povedali: To sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta. 5 Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár a oznámil: Zajtra bude Hospodinova slávnosť. 6 Na druhý deň včasráno vstali, priniesli spaľované obety i obety spoločenstva. Ľud sa posadil, jedol a pil; potom vstali a zabávali sa. 7 Hospodin povedal Mojžišovi: Zostúp dolu! Tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. 8 Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Uliali si podobu teľaťa, klaňajú sa mu, prinášajú mu obetu a vykrikujú: Toto sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta. 9 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: Videl som tento ľud; je to tvrdošijný ľud. 10 Teraz ma už nechaj, nech proti nim vzplanie môj hnev a vyhubím ich. Z teba však urobím veľký národ. 11 Mojžiš sa však usiloval obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a povedal: Hospodin, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si svojou veľkou silou a pevnou rukou vyviedol z Egypta? 12 Prečo majú Egypťania hovoriť: Zlomyseľne ich vyviedol, aby ich vyvraždil na vrchoch a zmietol z povrchu zeme? Odvráť svoj prudký hnev, upusť od zlého úmyslu proti svojmu ľudu. 13 Rozpomeň sa na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a ktorým si prisľúbil: Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som vám hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju navždy vlastnilo. 14 Hospodin sa zľutoval a upustil od zla, ktoré ohlásil svojmu ľudu.
–
Matúš 27, 3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, rozľútostený vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4 so slovami: Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv. Ale oni mu povedali: Čo nás do toho? To je tvoja vec! 5 On odhodil strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa. Potom odišiel a obesil sa. 6 Veľkňazi vzali peniaze a povedali: Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena za krv. 7 Po porade kúpili za ne hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8 Preto sa to pole až dodnes volá Pole krvi. 9 Vtedy sa splnilo to, čo povedal prorok Jeremiáš: Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, 10 a dali ich za hrnčiarovo pole, ako mi prikázal Pán. 11 Ježiša postavili pred vladára. Vladár sa ho spýtal: Ty si kráľ Židov? Ježiš odpovedal: Ty to hovoríš! 12 A keď ho veľkňazi a starší obviňovali, nič neodpovedal. 13 Vtedy sa ho Pilát pýtal: Nepočuješ, čo všetko svedčia proti tebe? 14 Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. 15 Na sviatky mal vladár vo zvyku prepúšťať jedného väzňa, ktorého si zástup vyžiadal. 16 Vtedy tam mali aj povestného väzňa, ktorý sa volal Barabbáš. 17 Keď sa zhromaždili, opýtal sa ich Pilát: Ktorého vám mám prepustiť: Barabbáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus? 18 Vedel totiž, že ho vydali zo závisti. 19 Keď Pilát sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho žena: Nemaj nič s tým spravodlivým! Mnoho som dnes vo sne pre neho vytrpela. 20 Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si žiadali Barabbáša a Ježiša zahubili. 21 Vladár sa ich opýtal: Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil? Odpovedali: Barabbáša. 22 Pilát im povedal: Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať ho! 23 On namietal: A čo zlé urobil? Ale oni tým väčšmi kričali: Ukrižovať ho! 24 Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec! 25 A všetok ľud odpovedal: Jeho krv na nás a na naše deti! 26 Vtedy im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. 27 Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu. 28 Vyzliekli ho a obliekli do purpurového plášťa, 29 z tŕnia uplietli veniec a nasadili mu ho na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: Buď pozdravený, židovský kráľ! 30 Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave.
