1Kráľov 15,1 V osemnástom roku vlády kráľa Járobeáma, syna Nebatovho, sa stal kráľom nad Judskom Abijám. 2 Vládol tri roky v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Abišalómova, sa volala Maaka. 3 Pokračoval vo všetkých hriechoch, ktorých sa pred ním dopúšťal jeho otec. Jeho srdce nebolo úplne oddané Hospodinovi, jeho Bohu, ako srdce otca Dávida. 4 Iba pre Dávida mu dal Hospodin, jeho Boh, v Jeruzaleme sviecu, vzbudil mu totiž po ňom syna, a Jeruzalem nechal stáť, 5 pretože Dávid robil to, čo Hospodin uznáva za správne. Kým žil, neodchýlil sa od ničoho, čo mu prikázal, okrem prípadu Chetitu Uriáša. 6 Po celý jeho život bola vojna medzi ním a Járobeámom. 7 Ostatné skutky Abijámove i všetko, čo vykonal, je napísané v Kronike judských kráľov. Vojna medzi Abijámom a Járobeámom pokračovala. 8 Keď sa Abijám uložil k predkom, pochovali ho v meste Dávidovom. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ása. 9 V dvadsiatom roku izraelského kráľa Járobeáma sa v Judsku ujal vlády kráľ Ása. 10 Štyridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Abišalómova, sa volala Maaka. 11 Ása robil to, čo je správne pred Hospodinom, ako jeho praotec Dávid. 12 Z krajiny vyhostil zasvätencov modloslužobného smilstva a odstránil všetky modly, ktoré zhotovili jeho otcovia. 13 Ba aj vlastnú matku Maaku zbavil kráľovskej hodnosti, pretože zhotovila Ašére ohavnú modlu. Ása ju zoťal a spálil v Kidrónskom údolí. 14 Výšiny síce nezmizli, no kým žil, bolo Ásovo srdce úplne oddané Hospodinovi. 15 Do Hospodinovho domu vniesol posvätné dary svojho otca i svoje vlastné, a to striebro, zlato a náradie.
–
Filipanom 2,12 Preto, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, a to nielen v mojej prítomnosti, ale ešte väčšmi teraz, v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. 13 Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči. 14 Všetko robte bez reptania a pochybovania, 15 aby ste boli bezúhonní a nevinní, Božie deti bez poškvrny uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia. Uprostred neho žiarte ako hviezdy, ktoré osvecujú svet. 16 Držte sa slova života, aby mi v Kristov deň bolo na chválu, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. 17 Ale aj keby som mal vyliať svoju krv na obetu a bohoslužbu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. 18 Aj vy sa radujte a radujte sa so mnou! 19 Mám však nádej v Pánovi Ježišovi, že čoskoro k vám pošlem Timoteja, aby som sa aj ja potešil správou o vás. 20 Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral. 21 Všetci totiž hľadajú iba svoje záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista. 22 Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď so mnou ako syn s otcom slúžil evanjeliu. 23 A tak dúfam, že ho budem môcť poslať k vám, len čo uvidím, čo bude so mnou. 24 Ba pevne dúfam v Pánovi, že čoskoro prídem aj ja. 25 Pokladal som však za potrebné poslať k vám Epafrodita, svojho brata, spolupracovníka a spolubojovníka, ktorého ste vyslali, aby mi poslúžil v mojej núdzi. 26 Veď už túžil po všetkých vás a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli o tom, že ochorel. 27 A naozaj bol na smrť chorý, Boh sa však nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok nad zármutok. 28 Preto som ho čo najskôr poslal, aby ste sa opäť potešili, keď ho uvidíte, a ja aby som mal menej zármutku. 29 Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a vážte si takých ľudí. 30 Lebo on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti: aj svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil, čo chýbalo vašej službe voči mne.
