2. Mojžišova 7,
26 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: Choď k faraónovi a povedz mu: Toto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. 27 Ak sa však budeš zdráhať prepustiť ho, napadnem celé tvoje územie žabami. 28 Níl sa bude hmýriť žabami; vylezú a vniknú aj do tvojho domu, do tvojej spálne, na tvoju posteľ, do domu tvojich služobníkov a medzi tvoj ľud, do tvojich pecí a do korýt na chlieb. 29 Aj po tebe, po tvojom ľude a po všetkých tvojich služobníkoch budú liezť žaby.
2. Mojžišova 8,
1 Hospodin povedal Mojžišovi: Prikáž Áronovi: Vystri ruku, v ktorej máš palicu, nad rieky, kanály i jazerá a priveď na Egypt žaby. 2 Áron vystrel ruku nad egyptské vody a žaby povyliezali a pokryli Egypt. 3 To isté však urobili svojimi čarami aj veštci a priviedli žaby na Egypt. 4 Faraón dal zavolať Mojžiša a Árona a žiadal: Proste Hospodina, aby mňa i môj ľud zbavil žiab. Potom prepustím ľud, aby mohol obetovať Hospodinovi. 5 Mojžiš odpovedal faraónovi: Urči čas, kedy mám prosiť za teba, za tvojich služobníkov i za tvoj ľud, aby teba i tvoj dom zbavil žiab a žaby zostali iba v Níle. 6 Faraón povedal: Zajtra. Mojžiš odpovedal: Nech sa stane podľa tvojho slova, ale potom poznáš, že nieto nikoho takého, ako je Hospodin, náš Boh. 7 Žaby odídu od teba, z tvojich domov, od tvojich služobníkov i od tvojho ľudu a zostanú len v Níle. 8 Nato odišiel Mojžiš s Áronom od faraóna a Mojžiš úpenlivo prosil Hospodina, aby faraóna zbavil žiab, ktoré naňho poslal. 9 Hospodin Mojžišovu prosbu vypočul. Žaby pohynuli v domoch, vo dvoroch i na poliach. 10 Pozhŕňali ich na veľké hromady a zápach z nich naplnil krajinu. 11 Keď faraón videl, že nastala úľava, zatvrdil si srdce a neposlúchol ich, ako to predpovedal Hospodin. Tretia rana: komáre12 Hospodin povedal Mojžišovi: Prikáž Áronovi: Vystri palicu, udri do prachu na zemi a v celom Egypte budú z neho komáre. 13 Oni to urobili. Áron vystrel ruku, palicou udrel prach na zemi a komáre prileteli na ľudí i na dobytok. V celom Egypte sa všetok zemský prach zmenil na komáre. 14 Keď to chceli urobiť svojimi čarami veštci, nemohli privolať komáre. Tie ďalej trápili ľudí i dobytok. 15 Vtedy veštci povedali faraónovi: To je Boží prst! Faraónovo srdce sa však zatvrdilo a neposlúchol ich, ako to predpovedal Hospodin. Štvrtá rana: muchy16 Hospodin povedal Mojžišovi: Keď faraón pôjde včasráno k vode, predstúpiš pred neho a povieš mu: Toto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 17 Ak môj ľud neprepustíš, pošlem na teba, na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy muchy. Domy Egypťanov, ako aj pôda, na ktorej stoja, budú plné múch. 18 Len v kraji Góšen, kde býva môj ľud, urobím v ten deň výnimku. Tam muchy nebudú, aby si vedel, že ja, Hospodin, som uprostred krajiny. 19 Urobím rozdiel medzi ľudom svojím a tvojím. Toto znamenie sa prejaví zajtra. 20 Hospodin to aj urobil. Roj bodavých múch vnikol do faraónovho domu, do domu jeho služobníkov a naplnil celý Egypt. Muchy sužovali krajinu. 21 Vtedy faraón povolal Mojžiša a Árona a povedal: Choďte a obetujte svojmu Bohu v tejto krajine. 22 Mojžiš však odpovedal: To by nebolo správne. To, čo máme obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, Egypťania pokladajú za ohavnosť. Či by nás neukameňovali, keby sme pred nimi obetovali to, čo im je ohavnosťou? 23 Odídeme na vzdialenosť troch dní cesty na púšť a tam budeme obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, ako nám prikázal. 24 Faraón povedal: Prepustím vás teda, aby ste obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, na púšti. Len neodchádzajte príliš ďaleko a proste za mňa. 25 Mojžiš odpovedal: Keď od teba odídem, budem za teba prosiť Hospodina a zajtra odletia muchy od faraóna, od jeho služobníkov i od jeho ľudu. Len nech nás faraón zase neoklame, že by nechcel prepustiť ľud, aby obetoval Hospodinovi. 26 Potom Mojžiš odišiel od faraóna a prosil Hospodina. 27 Hospodin vypočul Mojžišovu prosbu. Muchy odleteli od faraóna, od jeho služobníkov i od jeho ľudu, takže nezostala ani jediná. 28 Faraónovo srdce zostalo naďalej zatvrdnuté a ľud neprepustil.
Matúš 18,
21 Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. 22 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 23 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 24 Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. 25 Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti vrátim. 26 Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. 27 Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: Vráť, čo si dlžen! 28 Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a vrátim ti. 29 Ten však nebol ochotný, ale odišiel a dal ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. 30 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 31 Tu si ho pán zavolal a povedal mu: Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. 32 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? 33 Jeho pán sa rozhneval a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. 34 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.
