2. Mojžišova 9,
Piata rana: mor dobytka1 Hospodin povedal Mojžišovi: Choď k faraónovi a povedz mu: Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. 2 Ak sa budeš zdráhať prepustiť ho a budeš ho zatvrdnuto zdržiavať, 3 potom Hospodinova ruka veľmi ťažko v podobe moru doľahne na tvoj dobytok, čo je na poli, na kone, osly, ťavy, býky i na ovce. 4 Hospodin však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom, takže nič nezhynie z toho, čo patrí Izraelitom. 5 Hospodin určil aj čas, keď povedal: Zajtra to Hospodin urobí v krajine. 6 Hospodin to nasledujúceho dňa aj urobil. Všetky stáda Egypťanov uhynuli, ale z izraelského stáda neuhynul ani jediný kus. 7 Faraón si to dal zistiť, a naozaj, z izraelských stád neuhynul ani jediný kus. Faraónovo srdce aj napriek tomu zostalo zatvrdnuté a ľud neprepustil. Šiesta rana: vredy8 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: Naberte si plné priehrštia sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí smerom k nebu. 9 Po celom Egypte sa sadze rozletia ako jemný prášok a v celom Egypte sa na ľuďoch i na dobytku vyhodia pľuzgierovité vredy. 10 Nabrali teda sadzí z pece, postavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozhodil smerom k nebu. Na ľuďoch i na dobytku sa potom objavili pľuzgierovité vredy. 11 Pre vredy sa ani veštci nemohli postaviť pred Mojžiša, lebo vredy boli na nich i na všetkých Egypťanoch. 12 Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce. Faraón ich neposlúchol, ako to Mojžišovi predpovedal Hospodin. Siedma rana: krupobitie13 Hospodin povedal Mojžišovi: Včasráno predstúp pred faraóna a povedz mu: Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil, 14 lebo teraz zošlem na teba, na tvojich služobníkov i na tvoj ľud všetky pohromy, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho, ako som ja. 15 Už vtedy, keď som vystrel svoju ruku, aby som teba i tvoj ľud trestal morom, mohol som ťa odstrániť zo zeme. 16 Zachoval som ťa však len preto, aby som na tebe mohol ukázať svoju moc a po celej zemi sa rozprávalo o mojom mene. 17 Ty sa ďalej voči môjmu ľudu správaš povýšenecky a nechceš ho prepustiť. 18 Preto zajtra o tomto čase zošlem také prudké krupobitie, aké nebolo v Egypte odvtedy, čo trvá, až dodnes. 19 Rýchlo daj teda odviesť do bezpečia stáda a všetko, čo máš na poli. Všetci ľudia a zvieratá, čo budú na poli a nie pod strechou, zasiahne krupobitie a zahynú. 20 Tí z faraónových služobníkov, ktorí sa zľakli Hospodinových slov, doviedli svojich otrokov i stáda do prístrešia. 21 Tí, čo si Hospodinovo slovo nevzali k srdcu, nechali otrokov i stáda na poli. 22 Hospodin povedal Mojžišovi: Vystri ruku k nebu. Na celý Egypt príde krupobitie, ktoré postihne ľudí, dobytok i všetko poľné rastlinstvo v krajine. 23 Keď Mojžiš zodvihol palicu k nebu, Hospodin zoslal hromobitie i ľadovec. Na zem padal oheň. Takto Hospodin zoslal na Egypt krupobitie. 24 Za krupobitia šľahal oheň. Niečo také strašné nebolo v celom Egypte, odkedy sa stal národom. 25 Ľadovec zbil v celom Egypte všetko, čo bolo na poli, od ľudí po dobytok. Krupobitie zničilo všetko poľné rastlinstvo a polámalo všetky stromy na poli. 26 Len v kraji Góšen, kde bývali Izraeliti, ľadovec nebol. 27 Vtedy si dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: Zase som zhrešil. Hospodin je spravodlivý, ja a môj ľud sme však bezbožní. 28 Proste Hospodina. Hromobitia a ľadovca je už dosť. Prepustím vás, nemusíte tu zostať. 29 Mojžiš mu odpovedal: Len čo vyjdem z mesta, vystriem ruky k Hospodinovi. Prestane hromobitie i ľadovec, aby si poznal, že zem je Hospodinova. 30 Viem však, že ani ty, ani tvoji služobníci sa ešte stále nebudete báť Hospodina, Boha. 31 Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan práve kvitol. 32 Pšenica a špalda zbité neboli, lebo sú neskoršie. 33 Mojžiš odišiel z mesta od faraóna a zdvihol ruky k Hospodinovi. Hromobitie i ľadovec prestali a dážď sa už nelial na zem. 34 Keď faraón videl, že dážď, ľadovec a hromobitie prestali, hrešil ďalej. Faraón i jeho služobníci si zatvrdili srdce. 35 Faraónovo srdce zostávalo naďalej zatvrdnuté a Izraelitov neprepustil, ako to predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša.
Matúš 19,
1 Keď Ježiš skončil tieto reči, odobral sa z Galiley a prišiel do judského kraja za Jordánom. 2 Išli za ním veľké zástupy a on ich uzdravoval. 3 Tu k nemu prišli farizeji a pokúšali ho: Dovolené je mužovi prepustiť svoju manželku pre akúkoľvek príčinu? 4 Odpovedal im: Či ste nečítali, že od počiatku ich Stvoriteľ stvoril ako muža a ženu? 5 A ďalej hovoril: Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej manželke a budú dvaja jedno telo. 6 A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje. 7 Oni mu povedali: Prečo teda Mojžiš prikázal dať prepúšťací list a prepustiť ju? 8 Nato Ježiš povedal: Mojžiš vám dovolil prepustiť manželku pre tvrdosť vášho srdca, ale od začiatku to nebolo tak. 9 Hovorím vám, že kto prepustí manželku, ak len nie pre smilstvo, a vezme si inú, cudzoloží. 10 Učeníci mu povedali: Ak je to takto medzi mužom a ženou, je lepšie neženiť sa. 11 On im odpovedal: Nie všetci chápu toto slovo, len tí, ktorým je to dané. 12 Sú totiž ľudia neschopní manželstva, ktorí sa tak narodili zo života matky; iní sú neschopní manželstva, lebo ich takými urobili ľudia; ďalší sú neschopní manželstva, lebo sa sami urobili takými pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.
