1. kniha kroník 16,1Božiu archu preniesli a uložili v stane, ktorý pre ňu roztiahol Dávid. Potom prinášali pred Bohom spaľované obety a obety spoločenstva. 2Keď Dávid dokončil spaľovanú obetu a obety spoločenstva, požehnal ľud v Hospodinovom mene. 3Potom nadelil všetkým Izraelitom, mužovi i žene, každému bochník chleba, datľový a hrozienkový koláč.4Niektorých levitov určil na službu pred Hospodinovou archou, aby vyznávali, chválili a oslavovali Hospodina, Boha Izraela. 5Vedúcim bol Asáf, jeho zástupcom Zecharja; Jeíel, Šemiramót, Jechíel, Mattitja, Eliáb, Benaja, Obéd-Edóm a Jeíel hrali na harfách a citarách, Asáf na cimbale. 6Kňazi Benaja a Jachazíel neprestajne hrali na trúbach pred archou Božej zmluvy. 7V ten deň Dávid prvý raz poveril Asáfa a jeho bratov, aby vzdávali vďaku Hospodinovi takto:8„Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno!Medzi národmi oznamujte jeho skutky!9Spievajte mu, hrajte mu!Rozprávajte o všetkých jeho divoch!10Chváľte sa jeho svätým menom!Nech sa raduje srdce tých,čo hľadajú Hospodina!11Dopytujte sa na Hospodina a jeho moc,ustavične hľadajte jeho tvár!12Spomínajte na divy, ktoré konal,na znamenia a na rozsudky jeho úst,13vy, potomstvo Izraela, jeho služobníka,synovia Jákoba, jeho vyvolení!14On, Hospodin, je náš Boh,jeho rozhodnutia platia na celej zemi.15Večne pamätajte na jeho zmluvu,na slovo, ktoré prikázal tisícim pokoleniam.16Uzavrel ju s Abrahámoma prísahou potvrdil Izákovi,17ako zákon ju určil JákoboviIzraelovi ako večnú zmluvu,18keď povedal: ‚Tebe dám krajinu Kanaándo dedičného vlastníctva.‘19Keď vás bolo ešte malý počet, sotva hŕstka,a boli ste v nej len cudzincami,20keď putovali od národa k národua z jedného kráľovstva k inému ľudu,21nedovolil, aby ich niekto utláčal,pre nich pokarhal aj kráľov:22‚Nedotýkajte sa mojich pomazaných,neubližujte mojim prorokom!‘23Spievaj Hospodinovi, celá zem,deň čo deň ohlasujte jeho spásu!24Hovorte medzi pohanmi o jeho sláve,o jeho divoch medzi všetkými národmi,25lebo Hospodin je veľký a hoden všetkej chvály,báť sa ho treba viac než všetkých bohov.26Všetci pohanskí bohovia sú len modly,Hospodin však stvoril nebesia.27Predchádza ho velebná dôstojnosť,moc a radosť je tam, kde prebýva.28Rody národov, vzdávajte Hospodinovi,vzdávajte Hospodinovi slávu a moc!29Vzdávajte Hospodinovi slávu hodnú jeho mena!Prineste obetný dar a vstúpte pred neho!Klaňajte sa Hospodinovi v jeho svätej nádhere.30Chvej sa pred ním, celá zem!Svet je založený pevne, nepohne sa!31Nech sa radujú nebesia a plesá zem,nech vravia medzi národmi: ‚Hospodin je kráľom!‘32Nech hučí more i to, čo je v ňom!Nech jasá pole i všetko, čo je na ňom!33Nech plesajú všetky lesné stromypred Hospodinom, lebo prichádza súdiť zem.34Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý,lebo naveky trvá jeho milosť.35Volajte: ‚Zachráň nás, Bože, náš záchranca!Spomedzi pohanov nás zhromaždi a vysloboď,aby sme mohli ďakovať tvojmu svätému menua honosiť sa tvojou chválou!36Zvelebený buď Hospodin, Boh Izraela,od vekov až naveky!‘“A všetok ľud odpovedal: „Amen“ a „Haleluja.“37Pred archou Hospodinovej zmluvy ponechal Asáfa a jeho bratov, aby tam ustavične konali službu podľa každodenného poriadku, 38ďalej Obéd-Edóma a jeho šesťdesiatosem bratov. Jedutúnov syn Obéd-Edóm a Chosa boli vrátnikmi. 39Kňaza Cadóka a kňazov, jeho bratov, ponechal pred príbytkom Hospodina na výšine v Gibeóne. 40Mali prinášať na oltári na spaľované obety Hospodinovi ustavične ráno i večer spaľované obety, a to presne tak, ako je predpísané v zákone Hospodina, ktorý prikázal Izraelu. 41S nimi boli Hemán, Jedutún a ostatní vybraní a vymenovaní, aby vzdávali Hospodinovi vďaku za to, že naveky trvá jeho milosť. 42Hemán a Jedutún mali pri sebe trúby a cimbaly a nástroje pre náboženské piesne. Jedutúnovci boli pri bráne.43Potom sa všetok ľud rozišiel domov. Pobral sa i Dávid pozdraviť si rodinu.
List Hebrejom 5, 1Každý veľkňaz, vybraný spomedzi ľudí, býva ustanovený ako zástupca ľudí pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy, 2pretože môže spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, keďže aj sám podlieha slabosti. 3A preto musí prinášať obety tak za hriechy ľudí, ako aj za seba. 4A túto hodnosť si nikto nemôže vziať sám, len ak ho povolá Boh ako Árona. 5Veď ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale oslávil ho ten, čo mu povedal:Ty si môj syn,ja som ťa dnes splodil.6Ako inde hovorí:Ty si kňaz navekyna spôsob Melchisedeka.7Ježiš v dňoch svojho pozemského života mocným hlasom a so slzami prednášal modlitby a prosby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou, a bol vypočutý pre svoju bohabojnosť. 8A hoci bol Synom, vo svojom utrpení sa naučil poslušnosti, 9a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, čo ho poslúchajú, 10keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza na spôsob Melchisedeka.
