1 Kráľov 12, 1 Rechabeám sa odobral do Síchemu, lebo ta prišiel celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. 2 Keď sa o tom dozvedel Nebatov syn Járobeám za svojho pobytu v Egypte, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom, vyčkával v Egypte. 3 Poslali poňho a pozvali ho naspäť. Járobeám prišiel s celým zhromaždením Izraela a predostrel Rechabeámovi žiadosť: 4 Tvoj otec položil na nás ťažké jarmo. Ty nám teraz zmierni tvrdú službu svojho otca a ťažké jarmo, ktoré na nás uvalil, a my ti budeme slúžiť. 5 Odpovedal im: Odíďte a vráťte sa ku mne o tri dni. Ľud odišiel. 6 Kráľ Rechabeám sa radil so staršími, ktorí slúžili ešte jeho nebohému otcovi Šalamúnovi. Spýtal sa: Akú mám dať podľa vás odpoveď tomuto ľudu? 7 Povedali mu: Ak sa dnes podvolíš tomuto ľudu, keď im poslúžiš, vyhovieš im a sľúbiš im nápravu, budú ti stále slúžiť. 8 Nedbal však na radu, ktorú mu dávali starší, ale sa radil so svojimi rovesníkmi, ktorí mu slúžili. 9 Spýtal sa ich: Akú mám dať podľa vás odpoveď tomuto ľudu, ktorý mi predostrel žiadosť: Zmierni jarmo, ktoré na nás uvalil tvoj otec. 10 Jeho rovesníci mu navrhli: Takto povedz tomuto ľudu, ktorý sa k tebe obrátil so žiadosťou: Tvoj otec nám priťažil jarmo, ty nám ho však zmierni. Povedz im: Mám hrubší malíček, než mal môj otec bedrá. 11 Môj otec vám teda uložil ťažké jarmo? Ja vám ho ešte priťažím! Môj otec vás švihal bičmi? Ja vás budem mlátiť korbáčmi! 12 Keď sa na tretí deň dostavil Járobeám a všetok ľud k Rechabeámovi, ako to prikázal kráľ, keď povedal: Vráťte sa ku mne na tretí deň, 13 kráľ dal ľudu tvrdú odpoveď. Nedbal na radu, ktorú mu dávali starší, 14 ale hovoril s nimi podľa rady mládencov: Môj otec vám uložil ťažké jarmo? Ja vám ho ešte priťažím! Môj otec vás švihal bičmi? Ja vás budem mlátiť korbáčmi! 15 Kráľ ľudu nevyhovel. Tak to zariadil Hospodin, že sa splnilo jeho slovo, ktoré po šílskom Achijovi odkázal Nebatovmu synovi Járobeámovi. 16 Keď celý Izrael videl, že ho kráľ nevypočul, dal mu ľud túto odpoveď: Aký podiel máme v Dávidovi? Nemáme dedičstvo v Izajovom synovi! Do svojich stanov, Izrael! Teraz sa, Dávid, staraj o svoj dom! Nato Izrael odišiel do svojich stanov. 17 Rechabeám kraľoval iba nad Izraelitmi usadenými v judských mestách. 18 Keď kráľ Rechabeám vyslal ta Adoráma, správcu nútených prác, celý Izrael ho kameňoval, kým neskonal. Samotný kráľ Rechabeám horko-ťažko nasadol na voz a ušiel do Jeruzalema. 19 Tak sa vzbúril Izrael proti Dávidovmu domu a to trvá dodnes.
Marek 4, 1 Ježiš zasa začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil taký veľký zástup, že musel nastúpiť na loď na mori; sadol si, a celý zástup zostal na brehu mora. 2 Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril: 3 Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať. 4 Keď rozsieval, časť zrna padla na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho. 5 Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Rýchlo vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi. 6 Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo. 7 Ďalšie padlo medzi bodľačie. Bodľačie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu. 8 A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú. 9 A Ježiš dodal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 10 Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá. 11 Povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách, 12 aby hľadeli, hľadeli, ale nevideli, počúvali, počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a nebolo im odpustené. i13 Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá? 14 Rozsievač rozsieva slovo. 15 To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. 16 Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú, 17 no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví, a keď potom príde súženie alebo prenasledovanie za slovo, hneď odpadnú. 18 A u iných je zasiate do bodľačia. Oni slovo síce počúvajú, 19 ale svetské starosti, vábenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku. 20 Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný.
