1. Kráľov 21, 1 Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli vedľa paláca samárijského kráľa Achába. 2 Acháb navrhoval Nábotovi: Prepusť mi svoju vinicu. Hodila by sa mi na zeleninovú záhradu, lebo sa nachádza hneď pri mojom dome. Vymením ti ju za lepšiu alebo, ak by si radšej chcel, vyplatím ti jej kúpnu cenu v hotovosti. 3 Nábot však povedal Achábovi: Chráň ma Hospodin, aby som ti prepustil dedičstvo po svojich otcoch. 4 Acháb prišiel domov mrzutý a podráždený pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Dedičstvo po svojich otcoch ti neprepustím. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a neprijal jedlo. 5 Tu prišla k nemu jeho žena Ízebel a spýtala sa ho: Čo sa stalo, že máš skleslú náladu a nič neješ? 6 Odvetil jej: Ale, mal som rozhovor s jezreelským Nábotom. Navrhol som mu: Prepusť mi svoju vinicu za peniaze alebo, ak sa ti páči, vymením ti ju za inú. On sa však vyjadril: Svoju vinicu ti neprepustím. 7 Jeho žena Ízebel mu povedala: Nad Izraelom vládneš predsa ty! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja sama ti dám vinicu jezreelského Nábota. 8 Potom napísala v mene Achábovom listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala ich starším a šľachticom, čo bývali s Nábotom v jeho meste. 9 V listoch písala: Vyhláste pôst a Nábota posaďte do čela ľudu! 10 Posaďte proti nemu dvoch podliakov. Tí nech dosvedčia, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a kameňujte, kým nezomrie. 11 Muži jeho mesta, starší i šľachtici, ktorí bývali s ním v tom meste, vykonali, ako im nariadila Ízebel, ako bolo napísané v listoch, ktoré im poslala. 12 Vyhlásili pôst a Nábota posadili na čelo ľudu. 13 Nato prišli tí dvaja podliaci a zasadli oproti nemu. Verejne svedčili proti Nábotovi, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyviedli za mesto a kameňovali ho, kým nezomrel. 14 Ízebel odkázali: Nábot bol ukameňovaný a zomrel. 15 Keď sa Ízebel dozvedela, že bol Nábot ukameňovaný a zomrel, povedala Achábovi: Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nábota, ktorú ti nechcel predať, lebo Nábot už nežije, je mŕtvy. 16 Len čo sa Acháb dopočul, že Nábot je mŕtvy, vstal, odišiel do vinice jezreelského Nábota a zabral ju. 17 Vtedy oslovil Hospodin tišbejského Eliáša: 18 Vstaň, zíď, aby si sa stretol s izraelským kráľom Achábom zo Samárie. Je práve v Nábotovej vinici, kam odišiel, aby si ju privlastnil. 19 Povedz mu: Vraždil si a ešte i zaberáš? Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Tam, kde psy lízali krv Nábotovu, budú lízať aj tvoju. 20 Acháb povedal Eliášovi: Tak si ma našiel, nepriateľ môj? Odpovedal: Našiel, pretože si sa zapredal a robíš to, čo je zlé pred Hospodinom. 21 Nuž privodím na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, tebe, Achábovi, vykynožím všetkých, čo sú mužského rodu, otrokov i slobodných v Izraeli. 22 S tvojím domom naložím ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho a s domom Bašu, syna Achijovho, za urážku, ktorej sa mi dostalo, a za to, že si na hriech zviedol Izrael. 23 Aj o Ízebel sa zmienil Hospodin: Ízebel zožerú psy pri hradbách Jezreela. 24 Keď niekto z Achábovho príbuzenstva zomrie v meste, zožerú ho psy, keď zomrie na poli, rozďobe ho nebeské vtáctvo. 25 Veru nikto nebol taký zapredanec ako Acháb, aby robil to, čo sa protivilo Hospodinovi. K tomu ho podnecovala jeho žena Ízebel. 26 Veľmi odpudivo pôsobil tým, že sa pridržiaval modiel, celkom podľa vzoru Amorejčanov, ktorých Hospodin vyhnal spred Izraelitov. 27 Keď počul Acháb tieto slová, roztrhol si šaty, navliekol si na holé telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a správal sa skrúšene. 28 Tu oslovil Hospodin tišbejského Eliáša: 29 Videl si, že sa Acháb predo mnou pokoril? Pretože sa predo mnou pokoril, neprivodím tú pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna tak urobím.
Zjavenie Jána 6, 9 Keď otvoril piatu pečať, videl som pod obetným oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydávali. 10 Tí zakričali mohutným hlasom: Kedy už, svätý a pravdivý Vládca, vykonáš súd a pomstíš našu krv na tých, čo bývajú na zemi? 11 A každý z nich dostal biele rúcho a bolo im povedané, aby ešte krátky čas vydržali, kým ich počet nedoplnia ich spoluslužobníci a bratia, ktorí majú byť zabití ako oni. 12 Keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv, 13 nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zmietaný veľkým vetrom zhadzuje svoje nezrelé zimné plody. 14 Nebo sa stiahlo ako zvitok a všetky vrchy i ostrovy sa pohli zo svojich miest. 15 Králi zeme, veľmoži, vojvodcovia, boháči, mocnári i všetci otroci aj slobodní sa ukryli do jaskýň a medzi bralá vrchov. 16 A volali vrchom a bralám: Padnite na nás a ukryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránka, 17 lebo nadišiel veľký deň ich hnevu. A kto môže obstáť?
