1. Kronická 16, 8 Ďakuj­te Hos­podinovi! Vzývaj­te jeho meno! Medzi národ­mi roz­hlasuj­te jeho skut­ky! 9 Spievaj­te a hraj­te mu! Rozp­rávaj­te o všetkých jeho divoch! 10 Honos­te sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srd­ce tých, čo hľadajú Hos­podina! 11 Do­pytuj­te sa na Hos­podina a jeho silu, hľadaj­te jeho tvár ustavične! 12 Pri­pomínaj­te si divy, ktoré konal, jeho znamenia a roz­hod­nutia jeho úst, 13 vy, po­tom­stvo Iz­raela, jeho služob­níka, synovia Jákoba, jeho vy­volení! 14 On, Hos­podin, je náš Boh, na celej zemi platia jeho roz­sud­ky! 15 Večne pamätaj­te na jeho zmluvu, na slovo, ktoré pri­kázal tisícim po­koleniam, 16 ktorú uzav­rel s Abrahámom a prísažne sa za­viazal Izákovi. 17 Určil ju Jákobovi za zákon, Iz­raelovi za večnú zmluvu 18 slovami: Tebe dám krajinu Kanaán, váš dedičný podiel. 19 Keď vás bolo len pár, iba hŕs­t­ka, boli ste v nej cudzin­cami 20 a putovali od národa k národu, od jed­ného kráľov­stva k inému ľudu, 21 nedovolil, aby ich nie­kto utláčal, pre nich aj kráľom hrozil: 22 Nedotýkaj­te sa mojich po­mazaných, ne­ub­ližuj­te mojim prorokom! 23 Spievaj Hos­podinovi celá zem, zves­tuj­te jeho spásu deň čo deň! 24 O jeho sláve rozp­rávaj­te medzi po­han­mi, o jeho divoch medzi všet­kými národ­mi. 25 Veď Hos­podin je veľký, za­sluhuje všet­ku chválu, treba sa ho báť viac než všet­kých bohov. 26 Veď všet­ci bohovia po­hanov sú len mod­ly, ale Hos­podin utvoril nebesia. 27 Pred­chádza ho veleb­ná dôs­toj­nosť, moc a radosť je tam, kde pre­býva. 28 Rody národov, vzdávaj­te Hos­podinovi, vzdávaj­te Hos­podinovi slávu a moc! 29 Vzdávaj­te Hos­podinovi slávu jeho mena, prines­te dar a pred­stúp­te pred neho! Klaňaj­te sa Hos­podinovi vo svätej oz­dobe! 30 Chvej sa pred ním celá zem! Pev­ne stojí svet, ne­poh­ne sa. 31 Nech sa radujú nebesia a plesá zem, nech vravia medzi národ­mi: Hos­podin je kráľom! 32 Nech hučí more i čo ho na­pĺňa, nech výs­ka pole a všet­ko na ňom! 33 Nech za­plesajú stromy lesa pred Hos­podinom, lebo pri­chádza súdiť zem! 34 Ďakuj­te Hos­podinovi, lebo je dob­rý, veď jeho milosť tr­vá naveky. 35 Volaj­te: Za­chráň nás, Bože, náš zá­chran­ca! Zhromaždi a vy­sloboď nás spomedzi po­hanov, aby sme moh­li ďakovať tvoj­mu svätému menu, honosili sa tvojou chválou. 36 Zvelebený buď Hos­podin, Boh Iz­raela, od vekov až naveky! 37 Pred ar­chou Hos­podinovej zmluvy ponechal Ásafa a jeho bratov, aby tam ustavične konali službu podľa každoden­ného poriad­ku, 38 ďalej Obéd-Edóma a jeho šesťdesiatosem bratov. Jedutúnov syn Obéd-Edóm a Chósa boli vrát­nik­mi. 39 Kňaza Cádoka a kňazov, jeho bratov, ponechal pred príbyt­kom Hos­podina na výšine v Gibeóne. 40 Mali prinášať na ol­tári pre spaľované obety Hos­podinovi ustavične ráno i večer spaľované obety, a to pres­ne tak, ako je pred­písané v zákone Hos­podina, ktorý pri­kázal Iz­raelu. 41 S nimi boli Héman, Jedutún a os­tat­ní vy­braní a vy­menovaní, aby vzdávali Hos­podinovi vďaku za to, že naveky tr­vá jeho milosť. 42 Héman a Jedutún mali pri sebe trúby a cim­baly a nás­troje pre nábožen­ské pies­ne. Jedutúnov­ci boli pri bráne. 43 Po­tom sa všetok ľud roz­išiel domov. Po­bral sa i Dávid po­zdraviť si rodinu.

Marek 1,  32 Keď sln­ko za­pad­lo a na­stal večer, prinášali k nemu všet­kých chorých a po­sad­nutých zlými duch­mi. 33 Celé mes­to sa zhromaždilo pri dverách. 34 Ježiš vtedy uzdravil mnohých pos­ti­hnutých, ktorých trápili roz­ličné choroby, vy­hnal mnohých zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho po­znali.35 Nad­ránom, za­včasu, ešte za tmy vstal a vy­šiel von. Odo­bral sa na osamelé mies­to a tam sa mod­lil. 36 Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. 37 Keď ho našli, po­vedali mu: Všet­ci ťa hľadajú! 38 On im po­vedal: Poďme in­de, do blíz­kych mes­tečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel. 39 Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vy­háňal zlých duchov.